Dom na úpätí Breziny mal pre obyvateľov krajského mesta istú historickú hodnotu.
TRENČÍN. Ľudia z krajského mesta sa sťažujú na zbúranie Tisovej vily. Dom Fraňa Tisa, ktorý postavili v tridsiatych rokoch minulého storočia, už teraz Trenčanom chýba.
„Pre mňa to je niečo viac než len múry a okná. Je to pamiatka aj na moje detstvo a k tej štvrti patril tento dom rovnako ako iné monumenty k iným častiam mesta,“ povedal Štefan Malec.
Smutní zo zbúrania vily boli aj niektorí Trenčania žijúci momentálne v zahraničí. „Bývam dlhšie mimo Slovenska, no keď som počul o tom, že Tisova vila už nejestvuje, zarmútilo ma to asi ako veľa iných Trenčanov. Viem, že to nie je kultúrna pamiatka, to ale neznamená, že sa s budovou má zaobchádzať nekultúrne,“ povedal Miroslav Jurkovič.
V súlade so zákonom
Primátor Trenčína Richard Rybníček sa bránil obvineniam, že mesto povolilo zbúranie kultúrnej pamiatky alebo historicky vzácnej budovy. „V tejto budove sa nikdy nič historického ani podstatného neudialo, v histórii nezohrávala žiadnu podstatnú úlohu,“ povedal Rybníček.
Tvrdé vyjadrenia v diskusiách na sociálnej sieti a vo verejnosti padali aj na adresu Mariána Hossu, ktorý pozemok kúpil minulý rok a s využitím domu nepočítal. „Verejnosť a média sa o tento prípad zaujímajú len preto, že si ten dom aj s pozemkom kúpil Marián Hossa a potom ho zbúral. Vznikli zrazu diskusie, že sa zbúrala nejaká pamiatka a Marián Hossa je barbar a každý, kto má peniaze, si môže v tejto krajine dovoliť, čo chce,“ povedal primátor.
Podľa jeho slov Tisovu vilu zbúrali v súlade so zákonom. „Zbúral sa dom, ktorý bol jeho majetkom a ku ktorému sa v rámci búracieho povolenia vyjadrili pamiatkari, ochranári a všetky potrebné inštitúcie. Vyjadrili sa v tom zmysle, že tento dom nemá žiadnu pamiatkovú hodnotu a je súci na zbúranie,“ dodal primátor.
Tisovu vilu predal Mariánovi Hossovi minulý rok podnikateľ a zberateľ Bohumil Hanzel. „My sme ju kúpili hneď dvakrát. Po prvýkrát ešte v roku 1999, vtedy mala vila len obvodové múry, nemalo to strechu ani hornú deku, všetko ľudia rozkradli, vila nemala jediné okno ani dvere,“ povedal Hanzel.
Budova stratila všetku historickú hodnotu, keď bola vo vlastníctve podnikateľov z Považskej Bystrice. „Tí urobili veľmi necitlivý zásah do budovy, vtedy stratila všetku historickú romantiku,“ vysvetlil Hanzel. Podnikateľ a milovník umenia chcel vilu zrekonštruovať, no zdravotný stav mu to nakoniec nedovolil. „Keď som ju kúpil, bol som rozhodnutý urobiť veľkú sanáciu, zbúrať garáže, čo tu pristavili, dať dole polystyrén, vyhodiť všetky okná. Chcel som skombinovať staré prvky s modernými. Som povahou pedant, keby som sa do toho pustil, zdravotne by ma to ničilo,“ dodal Hanzel.
Symbol časti Trenčína
Istú historickú a pamätnú hodnotu budovy vyslovila riaditeľka Trenčianskeho múzea Katarína Babičová. Samotnú ju mrzí, že sa vila zbúrala. „Nie je síce na zozname kultúrnych pamiatok, nikto necítil potrebu takto ju chrániť. Na druhej strane to však bola srdcová záležitosť pre Trenčanov. Tým je ľúto, že zase kus histórie Trenčína tak ľahko odišiel,“ povedala Babičová.
Aj podľa Richarda Ščepka, organizátora projektu Mestské zásahy, bol tento dom symbolom lokality pod Brezinou.
„Tisova vila bola dlhé roky jediná stavba v tejto časti lesoparku. Ostatné vily tu pribudli až v divokých 90. rokoch. Väčšiu službu by Trenčanom urobil majiteľ, keby vilu citlivo zrekonštruoval a vrátil jej pôvodnú krásu. Takto si kúpil vlastne iba stavebný pozemok,“ povedal Ščepko.
