NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Exkluzívny prehľad štyridsiatich slávnych mužov, ktorých život i dôležité vojnové zápasy, povstania a revolúcie sú spojené s územím Slovenska, predstavuje Novomešťan Tomáš Klubert (41) na takmer stovke strán veľkého formátu.
Bohato ilustrovaná farebná kniha zachytáva životy vojvodcov od rímskeho cisára Marca Aurelia až po sovietskeho maršála Rodiona Malinovského.
Štyridsať vojvodcov
Dvetisíc rokov vojnovej histórie ponúka široký prierez osudov jej tvorcov. Nechýbajú medzi nimi ani Napoleon, Bátoričkin manžel František Nádašdy, Matej Korvín, Svätopluk I., Kutuzov, Albrecht z Valdštejna či Samo. Každému je venovaná dvojstrana s množstvom textu, fotografií a ilustrácií.
„Nebol problém mená vybrať. Skôr bol problém, koho tam nedať. Čím viac som do toho prenikal, tým viac som bol prekvapený, kto všetko sa u nás za to množstvo storočí zdržoval alebo bojoval,“ povedal historik Tomáš Klubert. O pobyte vojvodcov na Slovensku sú dodnes zachované písomné údaje v archívoch, memoároch i historických knihách.
„Aj Markus Aurelius vo svojom filozofickom diele Hovory o sebe samom spomína svoj pobyt v krajine Kvádov pri rieke Hron, čím sa priznal, že bol aj na našom území,“ potvrdil Klubert.
Tomáš Klubert už päť rokov pôsobí v Ústave pamäti národa v Bratislave. Jeho publikačná činnosť je zameraná predovšetkým na povojnové dejiny. Tentokrát načrel do histórie až do roku 121, v ktorom sa narodil cisár Marcus Aurelius.
„Vydavateľstvo, ktoré ma s ponukou oslovilo, vydáva edíciu významných osobností. Predstavili takto už spisovateľov, architektov i vedcov. Teraz prišlo na vojenské osobnosti a ja som ponuku rád prijal,“ pokračoval Klubert.
Počet osobností stanovilo vydavateľstvo, samotný výber ostal už v rukách autora.
Svätopluk mal iba dvoch synov
Kniha predstavujúca vojvodcov, ktorí rozhodovali o osudoch celých národov, je okrem životopisných informácií spojená s množstvom historických zaujímavostí.
Legendami opradený veľkomoravský kráľ Svätopluk I. mal pravdepodobne iba dvoch synov a príčina smrti je na dnešnú dobu neuveriteľná -vylomenie ľavého očného zuba. „Zistili to na základe archeologických výskumov a pozostatkov v Starom meste. A známa povesť o Svätoplukových prútoch a troch synoch vznikla dávno po jeho smrti. Zlámanie dvoch prútov totiž neznie tak dobre ako zlámanie troch prútov,“ usmial sa Klubert.
Zaujímavá súvislosť je v knihe spojená aj s uhorským kráľom Matejom Korvínom a kniežaťom Vladom III.- Draculom. Hoci Dracula bol nepochybne krutý bojovník, práve Korvínova nenávistná propaganda z neho naveky vytvorila sadistického psychopata a budúceho hrdinu hororov.
Veľa Slovákov dodnes netuší, že na našom územi bol aj Napoleon I. Bonaparte. „Jeho návšteva v Bratislave v roku 1809 sa uskutočnila v prísnom utajení. Nikto nesmel o tom vedieť, správu nepriniesli ani noviny,“ prezradil Klubert.
Z tieňa grófky Bátoriovej vystupuje v knihe aj jej manžel, zadunajský hlavný kapitán František Nádašdy.
V rozsiahlej publikácii dostal tento úspešný veliteľ, ktorého rešpektovali aj Turci, veľký priestor.
„Bátorička Nádašdyho svojimi zločinmi zatienila a on sa preto nedokázal hlbšie zapísať do verejného povedomia. Zomrel skôr, ako stihla Bátorička napáchať svoje hlavné zločiny. Kým bol nažive, mohla mať niečo na rováši, ale určite toho nebolo až tak veľa,“ dodal na záver novomestský historik Tomáš Klubert.
