TRENČÍN. Trenčianske autistické centrum Pro Autis otvorilo pred mesiacom arteterapeutickú dielňu. Práve cez výtvarnú tvorbu môžu autistické deti lepšie ventilovať svoje pocity, čo vedie k vzájomnému porozumeniu s dospelými. Jediné centrum svojho druhu v Trenčianskom kraji má aj ďalšie vízie, ako rozvíjať pomoc takýmto deťom.
Arteterapeutická dielňa
Väčšina detí, ktoré navštevujú denný stacionár, zrozumiteľne nerozpráva. Niektoré z nich používajú na komunikáciu len zvuky alebo slabiky sprevádzané hlasnými tónmi, prípadne krikom. Práve pre ne je arteterapia výborný spôsob, ako cez výtvarný prejav vyjadriť svoje pocity.
„Cez arteterapeutickú činnosť je možné dosiahnuť vyššiu mieru porozumenia medzi dieťaťom a dospelým a umožňuje odhaliť aj jeho osobnostné rysy,“ vysvetľuje Zuzana Oravcová, psychoterapeutka.
Dielňu začali rekonštruovať v októbri minulého roka prerobením garáže. Zatiaľ ju môžu využívať deti z denného stacionára. Keď dorobia kúrenie chcú, aby slúžila aj pre staršie deti ako záujmový krúžok. Ako dodala, arteterapii sa môžu v centre venovať aj vďaka nadačnému fondu Slovenských elektrárni z nadácie Pontis.
Bežný deň sa v autistickom centre sa začína skoro ráno. Od pol ôsmej vítajú škôlkarov, ktorých sem privážajú rodičia. Denný stacionár slúži zatiaľ pre sedem detí. Okrem toho má centrum aj 25 externistov, ktorí sem chodia na hodinové špeciálne terapie. Za necelé dva roky existencie centra už majú svoje pozitívne výsledky.
„Deti očividne napredujú, lebo sa im individuálne venujeme. Na dve deti pripadá jeden zamestnanec. A hlavne sa sem tešia,“ hovorí Helena Vlnková, riaditeľka Pro Autis. Deti vedú najmä k rozvoju reči i k samoobsluhe. Pomáha im aj hipoterapia, teda využitie koní pri liečbe, v Opatovciach so špeciálnou pedagogičkou Dankou Struhárovou.
„Aj deti, ktoré verbálne nekomunikujú, dokážu pri nej povedať zopár slov,“ vysvetľuje s nadšením Vlnková. Zriadenie centra bola podľa Oravcovej nutnosť. „Detí pribúda, už teraz kapacitne nestíhame,“ vysvetľuje situáciu v kraji, kde je takéto centrum jediné. Do budúcna majú svoje vízie. Chceli by zriadiť základnú školu iba pre autistov. „Tieto naše deti chodia do špeciálnych tried, kde je množstvo iných postihov. Oni si však vyžadujú úplne iný prístup,“ hovorí Oravcová.
Integráciado škôl
Na otázku, ako je to s integráciou postihnutých detí do škôl, zareagovala riaditeľka centra jednoznačne: „Autisti milujú kolektív. No chyba je v systéme, pretože sa pre integráciu nič nerobí.“
Podľa Vlnkovej, keby bol v školách na každého žiaka s postihom asistent učiteľa, ktorý by sa im venoval, bolo by to v poriadku. „Momentálne sú dvaja v Trenčíne a tých detí je pritom kvantum,“ dopĺňa.
V zahraničí funguje integrácia úplne inak. Napríklad, v Nemecku je škôlka, kde majú päťčlenný kolektív, z toho tri zdravé a dve postihnuté deti. „Je to dobré nielen pre autistov, ale i pre zdravé deti. No v našich triedach, kde ich je viac ako dvadsať, tak jedna učiteľka, aj keby bola výnimočná, nemá šancu. To sa jednoducho nedá,“ pridáva sa Oravcová.
