Trenčiansky hrad sa stal po rozsiahlom požiari v lete roku 1790 takmer zo dňa na deň ruinou. Jeho následné opravy neprebiehali v takom rozsahu ako dnes.
TRENČÍN. Prvá rekonštrukcia Trenčianskeho hradu nemala koncepciu, chýbal jej odborný prístup. Nikto neprikročil ku komplexnej konzervácii. Pracovníci uskutočňovali iba zabezpečovacie práce, s dôrazom na vizuálny efekt.
Poslední majitelia hradu
Ilešháziovci, ktorých sídlom sa stal kaštieľ v Dubnici, už nemali záujem o údržbu hradu, ktorý stratil pôvodný strategický význam. Keď v roku 1837 prevzal celé panstvo aj s hradom od Štefana Ilešháziho barón Juraj Sina, uskutočnil iba nevyhnutné čiastkové kroky na záchranu chátrajúceho objektu. Nové zastrešenie dostala Matúšova i Matejova (Hodinová) veža, nad hradnou studňou zhotovili prístrešok, ktorý však zhorel pri požiari v roku 1861, pretože bol šindľový.
Opravili aj niektoré múry, najviac poškodené časti, ktorým hrozil zosuv, odstránili. Ruiny niektorých budov dolného hradu nad dnešnou Štefánikovou ulicou slúžili dokonca ako podkladový kameň pri stavbe tejto cesty.
Osud hradu nebol ľahostajný ani miestnemu opátovi- farárovi Ľudovítovi Stárekovi, ktorý dal v roku 1843 opraviť kaplnku pri studni a Delovej bašte.
Finančne sa nepodarilo zabezpečiť rozpadajúce múry rozsiahleho hradu ani Ifigénii d'Harcourt, vnučke Juraja Sina. V roku 1901 sa dokonca súdila s Arminom Popperom, investorom nového hotela (dnešný hotel Elizabeth), ktorý sa sťažoval na padanie skál a sutín. Vytýkal jej, že si ako majiteľka hradu zabúda plniť svoje povinnosti. Ifigénia mu v ďalšom pojednávaní musela zaplatiť škody v plnom rozsahu.
Majetok mesta
Napokon rozpadávajúcu sa ruinu darovala v roku 1905 mestu a zbavila sa tak obrovského bremena. Devastácia hradu pokračovala, v roku 1911 spadol múr, spájajúci Barborin palác s Ľudovítovým. V roku 1916 rozkázal mestský posádkový veliteľ ruským zajatcom zbúrať časť múru pri Mlynskej veži ako i múr, uzatvárajúci vonkajšiu priekopu. Pred Ilešháziho bránou nasypali chodník, aby sprístupnili horný hrad. Pôvodne tam bol padací most nad priekopou a rampa.
Aktívni členovia Klubu čs. turistov
Keď od roku 1924 dostal hrad do prenájmu Klub čs. turistov, ktorému záležalo na záchrane historického objektu, začali prvé systematickejšie opravy zrúcaniny. Vykonávala ich, okrem zimných mesiacov, do roku 1938 firma Ročák z Trenčína. Začali s opravu koruny atiky na Barborinom paláci, nad okná osadili železobetónové klieštiny, upravili aj časť Ľudovítovho paláca. Na hranolovej veži pred vstupnou bránou vymenili spráchnivené dubové hrady a nahradili ich nosníkmi.
Podobne upravovali aj ostatné múry i palác Zápoľských. Od roku 1934 pracovníci firmy vykonávali konzervátorské práce na Delovej bašte nad hotelom Tatra až po hladomorňu, kde vyplnili aj obvodový múr.
Veľkým nedostatkom týchto prvých opráv bola ich neodbornosť. Práce nemali koncepciu, múry iba zakonzervovali, zabezpečovali tak najhoršie, havarijné miesta. Medzi negatívne stránky patrilo okrem iného aj likvidovanie oslabených konštrukcií a používanie cementu, ktorý bol cudzorodým materiálom.
Dávali ho do škár medzi prečnievajúce kusy kameňov, škárami sa dovnútra postupne dostávala voda, ktorá v zime urobila svoje – pod cementovou korunou sa začalo murivo rozpadávať. Ničil ho aj divoký porast kríkov a stromy, ktoré nevytínali.
Nový správca Trenčianskeho hradu
V roku 1953 prešiel hrad do správy Krajského národného výboru v Bratislave a vyhlásili ho za štátny kultúrny majetok. Na Slovensku však bolo v tom čase viacero rozostavaných objektov, Slovenský pamiatkový úrad naliehal, aby sa ostatné hrady začali opravovať až po ich dokončení. Pritom bola dva roky po veľkej víchrici zničená strecha na Matejovej veži.
Keď sa zosunulo aj murivo v podchode veže v priestore padacieho mosta, kadiaľ musel prejsť každý návštevník hradu, bolo jasné, že treba opraviť aspoň životu nebezpečné časti.
Komisia prezrela najhoršie úseky hradu a určila poradie naliehavosti prác. KNV uzavrel zmluvu s Okresným stavebným podnikom v Trenčíne, opravovať sa začalo 15. 6. 1956.
Pramene a literatúra: Pozdišovský Štefan: Pamiatková úprava Trenčianskeho hradu, Vlastivedný časopis 1968/4, Informačné zprávy Okresného múzea v Trenčíne 1/1956, 1/1959, 1/1958.
