ĽUBORČA. K futbalu ho priviedol ujo, keď mal päť rokov. Najskôr pôsobil v nemšovskej prípravke a neskôr ako žiak v Ľuborči. „Tu si ma všimol pán Karas a oslovil, či by som nešiel na športovú školu do Trenčína,“ povedal na úvod Peter Vavrúš. V štruktúrach TTS-ky sa zdržal až do skončenia základnej školy.
V Taliansku vychytal prvenstvo
V známom trenčianskom klube za štyri roky vystriedal všetky posty. Od útočníka sa cez zálohu prepracoval až do brány. „Priznávam, že to bol zaujímavý vývoj. Celé sa to zlomilo na sústredení v Mníchovej Lehote, kde sa počas tréningu nechcelo brankárom chytať jedenástky. Tak som sa do brány postavil ja a tréner sa nestačil čudovať. Odvtedy som sa stal jednotkou v bráne,“ zaspomínal si Vavrúš. Jeho mládežnícke brankárske umenie mohli obdivovať aj za hranicami. Počas turnaja na Sardínií sa jeho tím prebojoval až do finále. Najskôr tri penalty chytil a rozhodujúcu premenil.
Silná generácia
Po skončení základnej školy sa vrátil späť do Ľuborče. Keďže tá mala v tom čase stabilnú brankársku jednotku, Peter Vavrúš nastupoval opäť v poli. Prvé dva roky boli „oťukávacie“, ale následne sa vytvorila veľmi silná a nezabudnuteľná partia pozostávajúca z ročníkov narodenia 82, 83 a 84, ktorí v najvyššej oblastnej súťaži porazili všetko, čo im stálo v ceste. „Spomínam si na prípravný zápas s nádychom derby proti Nemšovej. Zvíťazili sme o tri góly. V tom čase chodilo na dorast viac divákov ako na mužov,“ pokračoval s úsmevom. Ľuborča postúpila do V. ligy, keď prehrala iba raz v Častkovciach. Nanešťastie, v nasledujúcej sezóne im zlomila väzy reorganizácia. Napriek tomu, že skončili štvrtí, vypadli. „Následne som odišiel na hosťovanie do Nemšovej, kde sa hrala štvrtá liga. Dostal som sa aj do prípravy s muži, ale prišiel mi povolávací rozkaz na vojnu do Martina. Po troch mesiacoch ma ale prevelili do Trenčína, aby som mohol hrať za Ľuborču,“ dodal.
Inšpiráciou mu je rodina
Po základnej vojenskej službe sa zamestnal a urobil významný životný krok, oženil sa. „Mám fantastickú manželku, ktorú milujem. Ďakujem jej za ohľaduplnosť a toleranciu k mojej vášni menom futbal. Ona, moja dcéra a mama sú pre mňa najväčšou oporou a inšpiráciou prečo futbal hrám a trénujem,“ zdôrazňoval Vavrúš.
Aj neveriaci uverili
Sezóna 2008/2009 bola v najvyššej okresnej súťaži jednou z najnapínavejších. O tom, kto postúpi do najnižšej krajskej súťaže, sa rozhodovalo až v poslednom zápase sezóny. Pred ním mala navrch Trenčianska Turná. Domácej Ľuborči by postup zaručilo iba trojgólové víťazstvo a pri rovnosti bodov by postúpil práve klub od rieky Vláry. Tímu sa postup napokon podarilo vybojovať. Hoci polhodinu pred koncom bol stav nerozhodný, Ľuborčania stihli do konca zápasu streliť tri góly a zvíťazili 4:1 „Na zápas sme nastupovali s dvojgólovým mankom. Na vlastnom ihrisku sme vyhrali dostatočným rozdielom. Málokto dúfal v náš úspech, ale aj neveriaci uverili,“ pousmial sa Vavrúš.
Stopér gólmanom
Chvíľkovou hviezdou I. triedy sa stal v uplynulej sezóny. Počas hosťovania v drese Horného Srnia sa jedenkrát postavil do brány a pôvodne stopér vychytal víťazstvo proti dnes už piatoligovej Trenčianskej Turnej. V dohrávanom stretnutí zvíťazili „cementári“ 2:1 „Mali sme vtedy problém s brankárom. Zápas sa hral počas týždňa, a odstavili ho pracovné povinnosti. Hoci som prišiel unavený z práce, do brány som sa postavil. Dá sa povedať, že som si tam šiel oddýchnuť. Že sa nám podarilo uhrať tri body, bola práca celého kolektívu,“ pochválil bývalých spoluhráčov Vavrúš.
Vrátil sa späť
Pred touto sezónou sa vrátil tam, kde robil svoje prvé futbalové kroky. Za trénerov Straku a Prna sa zo zostavy žlto-zelených vytratil, súčasný tréner Tomáš si bez neho obranu nevie predstaviť. „Keď Ľuborča pôsobila v krajskej súťaži, nemal som dostatok času na trénovanie a najmä na dlhé cesty za súpermi. Oslovili ma vtedy funkcionári Horné Srnia, či by som im pomohol. Ich ponuku som prijal. Dnes, keď sa Ľuborča opäť vrátila do oblasti, je pre mňa prijateľné cestovať do Súče, Zamaroviec, Skalky...,“ vysvetľoval Vavrúš.
Trénoval aj spoluhráčov
Trénovaniu sa venuje od sedemnástich rokov. Začínal so žiakmi v Ľuborči, ktorí sú dnes jeho spoluhráčmi. Neskôr sa venoval aj mladíkom v Hornom Srní. V súčasnosti už piaty rok vedie nemšovský dorast, ktorý pôsobí v IV. lige. „Trénerstvo ma baví, no zároveň je to nesmierne náročná práca. Nemám vytýčené ciele, čo by som chcel konkrétne dosiahnuť. Som spokojný tam, kde som. Hlavnou odmenou je pre mňa spokojnosť klubu a samotných hráčov,“ vysvetľoval Vavrúš.
PETER VAVRÚŠ
Narodil sa 6. januára 1983 v Trenčíne. Žije v Nemšovej. V minulosti hral za TTS Trenčín, Nemšovú, Horné Srnie. V súčasnosti oblieka dres Ľuborče. Pracuje ako zmenový vedúci v textilnej firme a trénuje starší dorast v Nemšovej. Je šťastne ženatý a spoločne s manželkou Mirkou má trojročnú dcérku Sárku a každú chvíľku by sa mu malo narodiť druhé dieťa.
DOTAZNÍK
Obľúbený klub: „Taký nemám. Som fanúšikom dobrého futbalu bez rozdielov.“
Kto ťa v živote najviac ovplyvnil: „Rodina, pretože mi nikdy nebránila robiť to, čo ma baví a skupina fantastických kamarátov z FC Niva, ktorí sa pohybujú v mojom okolí.“
Aké máš futbalové prednosti: „Nerád hodnotím sám seba, to musia posúdiť iní.“
Môj vysnívaný športový cieľ: „Hrať futbal, pokiaľ mi to zdravie dovolí.“
Môj najväčší úspech: „S minifutbalovým tímom FC Niva sme v roku 2011 vyhrali turnaj v Uherskom Hradišti.“
