Posledná fotka dokumentujúca niekdajšiu pýchu kaštieľa pochádza z roku 1905.
ČACHTICE. Rozsiahla budova so 46 miestnosťami skrýva dodnes množstvo tajomstiev. Nad zemou z nej ostal len ochranný múr, ktorý sa postupne rozpadáva.
Po pivnici, kde dnes čachtické družstvo skladuje kvalitné víno, pred vyše štyristo rokmi chodievala Bátorička so svojimi najbližšími.
Podpredseda Občianskeho združenia Slovenské podzemie Miloslav Stupavský sa s ďalšími milovníkmi histórie rozhodli pátrať po zvyškoch kedysi majestátnej stavby. Počas nedávneho výskumu objavili hlboko v zemi klenbu, chodby i zvyšky základov Bátoričkinho sídla.
Bátorička žila v obrovskom kaštieli
Dve veľké sály, klenotnica, jedálne, panské obývacie izby, ale aj okná s krištáľovými tabuľami, zelené a biele habánske pece či miestnosti pre čeľaď tvorili majestátny objekt čachtickej grófky.
„Bývala v ňom Alžbeta Bátoriová so svojím manželom Františkom Nádašdym, keď sa zdržiavala v Čachticiach. Určite aj v týchto miestach spáchala niektoré zo svojich ukrutností,“ rozhovoril sa Stupavský.
Okolo kaštieľa bol pred stovkami rokov vinohrad i rozľahlá záhrada.
Obrana celého objektu bola riadená z bašty, v ktorej boli v pohotovosti vždy zbrane i prichystaný pušný prach.
„V roku 1662 kaštieľ vyhorel, ale opravili ho. Po poprave Bátoričkinho vnuka Františka Nádašdyho II. v roku 1671 mu majetok zhabali. Časť neskôr prenajali Révajovcom a Draškovičovcom. Posledným majiteľom kaštieľa, v ktorom už nik nebýval, bol statkár Springer,“ pokračoval Stupavský.
Sídlo grófky je skryté pod nánosmi pôdy
Posledná fotka dokumentujúca niekdajšiu pýchu kaštieľa pochádza z roku 1905. Je na nej zachytený objekt pripomínajúci pevnosť. Po pár desiatkach rokov akoby sa za týmto kaštieľom zľahla zem.
To bol hlavný motív, prečo sa skupina nadšencov rozhodla pátrať po jeho zvyškoch. „Väčšina miest, kde stál bývalý kaštieľ, je už v súčasnosti zastavaná. Jediný otvorený pozemok je v areáli, v ktorom má družstvo pivnice,“ povedal Stupavský. Posledná dochovaná pivnica v kaštieli, v ktorom majú poľnohospodári uskladnené víno, je reálnou spomienkou na minulosť.
„Kaštieľ bol napokon úplne zničený. Posledné časti objektu na fotke z roku 1905 rozobrali ľudia na stavebný materiál. Ten bol kvalitný, pretože pri výstavbe Nádašdyovského kaštieľa sa naozaj nešetrilo. Ľudia brali kedysi kameň dokonca aj z hradu,“ potvrdil podpredseda Slovenského podzemia. Pri jazde traktorom sa prepadla pôda na pozemku do hĺbky troch metrov. „Zem sa prepadla tam, kde sme nečakali žiadnu dutinu.
Nepredpokladali sme tam možnosť archeologického nálezu, ale skôr nejakej geologickej anomálie spôsobenej vodou. Skutočne, žiadny zaujímavý nález sme tam napokon ani nenašli,“ vysvetlil historik z Vaďoviec. Hlboko v zemi však georadar objavil klenbu a chodbu.
Podľa slov Stupavského je ťažko odhadnúť, či je chodba zasypaná alebo otvorená. V jej blízkosti sú zreteľné aj zvyšky veľkého múru s rozmermi 10 x 3 x 3 metre.
„Nepredpokladám, že by sme objavili zachované miestnosti alebo izby. Verím, že preš na hrozno, sudy či zostatky väznice tam sú. Kosti mladých panien tam môžu byť tiež,“ hovorí Stupavský.
Využili najmodernejšiu techniku
Nánosy na pozemku, pod ktorým sa skrývajú tajomstvá Bátoričkinho kaštieľa, v uplynulých dňoch preskúmal do hĺbky niekoľkých metrov.
„Podložie na pozemku sme zoskenovali pomocou georadaru do niekoľkometrových hĺbok. Hľadali sme základy kaštieľa a skryté pivnice, všetko mapovali aj počítače,“ vysvetlil Stupavský.
Občianske združenie nemôže vykonávať archeologický výskum priamym kopaním, preto na prieskum tajomných hlbín použili najmodernejšiu techniku. „Využili sme ochotu výskumníkov z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave a docenta Romana Pašteku i prítomnosť výskumníkov z univerzity v nemeckom Kiehli, ktorí priniesli prístroj, aký na Slovensku nemáme. Vďaka nemu sme sa seizmickou metódou dostali až do hĺbky niekoľkých metrov,“ pokračoval Stupavský. Predpokladanú maximálnu hĺbku výskumu desať metrov napokon zmarila navážka a dávny odpad.
Bátorička mučila aj v tomto kaštieli
Aj Nádašdyovský kaštieľ bol pravdepodobným miestom mučenia a vrážd čachtických dievčat. „Osobne však nepredpokladám, že tých obetí mohli byť stovky až tri tisícky. Ale dievčatá mučila s vysokou pravdepodobnsoťou aj v tomto kaštieli,“ potvrdil bádateľ podzemia. Dnes miesta, v ktorom Bátorička vykonávala so svojimi pomocníkmi svoje ukrutné činy, skrývajú vysoké nánosy hliny i odpadkov, ktoré tam za stovky rokov po úpadku a devastácii jej kaštieľa navozili vtedajší obyvatelia Čachtíc.
„Ak by sa odkryli nánosy, objavili by sa pod nimi niekoľkometrové múry s baštou a mnoho ďalších objektov, v blízkosti ktorých sa nachádza aj spleť labyrintov,“ dodal Stupavský.
