VEĽKÁ HRADNÁ. S futbalom začínal ešte v predškolskom veku v rodnej obci. K futbalu Mareka Ševčíka doviedol otec. „Sme futbalová rodina. Do lopty u nás kopal asi každý chlap. Najlepší bol môj dedko. V minulosti hral za Trenčín a je zároveň aj mojim najväčším fanúšikom,“ povedal na úvod 23-ročný stredopoliar. Počas základnej školy najskôr prestúpil do TTS Trenčín a v siedmom ročníku do Dubnice nad Váhom, ktorá sa mohla popýšiť perfektnou prácou s mládežou. „V Dubnici sa mi podarilo prepracovať až do seniorského tímu,“ pokračoval Ševčík.
Zastavili ho kolená
Futbalová kariéra na najvyššej úrovni bola voči nemu krutá. Na ľavej nohe si natrhol krížny väz. Keďže mal ako starší dorastenec rovnaký problém aj na pravej nohe, dostal sa pred ťažkú otázku, čo ďalej. „Povedal som si, že zdravie mi je prednejšie a vrcholový futbal som opustil,“ dodal smutne.
Bez futbalu nevydržal
Pre zdravotné problémy pauzoval pol roka. Medzitým začal pracovať pre trenčiansky policajný zbor. Bez futbalu však vydržať nedokázal a láska k futbalu zvíťazila. „Skúsil som hrať aspoň za Veľkú Hradnú. Bol však nado mnou veľký otáznik, čo na to povedia kolená. Tie zatiaľ držia,“ pousmial sa najlepší strelec I. triedy.
Nie je rodený strelec
Za rok a pol nastrieľal najviac gólov zo všetkých. Kontá súperových gólmanov zaťažil až štyrdisaťpäťkárt. V predchádzajúcej sezóne sa v tabuľke strelcov umiestnil s Pavlom Marazom z Čachtíc na druhej priečke, tento rok má nakročené za triumfom. Dvorného nahrávača nemá, jeho góly sú dielom precíznej práce kolektívu. „Mám na konte osemnásť gólov, ale dá sa povedať, že väčšinu šancí som zahodil. Na to, koľko príležitostí som mal, mohlo byť moje číslo ešte výraznejšie. Bude to tým, že nie som rodený strelec, čo mi povedalo veľa ľudí. Titul kráľa strelcov pre mňa nie je prvoradý. Nerozptyľujem sa tým, aby som prekonal Tuharského Odmenou je pre mňa tímový úspech,“ zamýšľal sa Ševčík. Zaujímavosťou je, že ešte ani jeden gól nestrelil hlavou.
Zostáva v Hradnej
Pri jeho výraznom gólovom apetíte sa natíska otázka, či by predsalen, napriek zdravotným problémom, nemal Marek Ševčík chuť okúsiť vyššiu súťaž. „Nejaké kluby sa mi ozvali, ale momentálne ma to neláka. Mám toho veľa. Popri práci aj študujem. Keby som chcel hrať krajskú súťaž, potreboval by som oveľa viac trénovať. Bolo by náročné skĺbiť všetky povinnosti a neviem, ako by reagovali kolená na vyššiu záťaž. V budúcnosti sa to ale môže zmeniť. Nehovorím, že by som už nikdy nechcel hrať v lepšej lige,“ vysvetľoval Ševčík.
Na postup (zatiaľ) nemyslia
Veľká Hradná zimuje na štvrtej priečke s trojbodovou stratou na vedúce trio (Myjava B, Ľuborča, Čachtice). Pohľad na tabuľku po jeseni dáva tímu z trenčianskeho okresu reálnu šancu na postup. „Zatiaľ so sezónou môžeme byť spokojný. Mrzia nás síce niektoré prehry, pretože sme vo viacerých zápasoch mohli vyťažiť viac. Náš cieľ je od začiatku sezóny hrať čo najlepšie a najvyššie. Aby ľudia radi chodili na náš futbal. O postupe zatiaľ nerozmýšľame,“ poodhalil niečo z kabíny tímu Ševčík.
MAREK ŠEVČÍK
Narodil sa 18. januára 1991 v Trenčíne. Prvé futbalové kroky urobil doma vo Veľkej Hradnej. Neskôr hral za TTS Trenčín, v Dubnici dokonca okúsil druhú najvyššiu súťaž. Posledný rok a pol hrá vo Veľkej Hradnej, za ktorú nastrieľal za toto obdobie 45 gólov. Pracuje ako policajt v Trenčíne.
DOTAZNÍK:
Obľúbený klub: „Barcelona, lebo hrá podľa mňa najkrajší futbal.“
Kto ťa v živote najviac ovplyvnil: „Z futbalového sveta najmä otec a tréneri Mičega a Zimen. V súkromnom živote to boli rodičia.“
Aké máš futbalové prednosti: „Nebudem o nich hovoriť. To musia posúdiť iní.“
