NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Zážitky a krátke okamihy pred filmovou kamerou, osobné stretnutie s hviezdami bieleho plátna, pocit niekoľkosekundovej slávy, ale aj honoráre a možnosť zviditeľnenia sa lákajú komparzistov do sveta filmu. Hoci si ich mená na konci filmu nikto neprečítal, čarovným momentom v roli komparzistu podľahlo aj mnoho Novomešťanov. Zahrali si v známych seriáloch i filmoch.
Hrali zdravotné sestry i mužov v bare
Ľudia čakajúci na autobusovej zastávke, lekári i sestričky v ordinácii, mamy i otcovia vojakov a vojačiek na vojenskej prísahe, ale aj dieťa hrajúce sa pri vode, zamestnanci závodov či muži popíjajúci v modernom bare. Aj také úlohy si zahrali Novomešťania, ktorí sa presadili vo svete komparzu. „Bola to zábava a máme na to príjemné spomienky. Stretli sme sa so známymi hercami a zažili zaujímavé momenty počas natáčania. Stali sme sa súčasťou filmov, ktoré videli tisícky ľudí,“ zhodujú sa všetci. Aj ich krátke herecké výkony pridali filmom kvalitu i prirodzenú autentickosť. Každý z nich sa síce dostal pred kameru iba na pár chvíľ, ale všetci sa stali súčasťou projektu, ktorý dostal navždy nálepku film alebo seriál.
V seriáli Panelák popíjal v bare
Dvadsaťročný Novomešťan Andrej Burian obstál pred dvoma rokmi v komparzovom konkurze do populárneho seriálu Panelák.
„Agentúra zabezpečujúca komparzistov pre tento seriál hľadala desať mladých ľudí, ktorí mali účinkovať v bare. Tak sme sa s kamarátom prihlásili a do seriálu nás vybrali,“ prezradil Andrej. Mladý novomestský divadelník sa na „pľaci“ počas natáčania v Bratislave dostal do priameho kontaktu aj s hviezdami seriálu Jurajom Slezáčkom a Andreou Karnasovou. K filmovým „amatérom“ boli príjemní a s komparzistami bezprostredne komunikovali. „Natáčali sme tri hodiny niekoľko rôznych scén. Ja som bol hosť v bare. Režiséri usmerňovali hercov, nám dali iba základné pokyny, čo máme robiť. Za svoju rolu som dostal symbolický honorár,“ pokračoval Burian. Andreja v seriáli spoznali viacerí známi a okamžite mu telefonovali. A aj preto by chcel pocit z natáčania v budúcnosti opäť zažiť.
Filmový štáb ju prepadol v ordinácii
Zdravotná sestra Marta Gašparínová z Nového Mesta nad Váhom sa do sveta filmu dostala v roku 1987 úplnou náhodou. Filmový štáb vošiel počas nakrúcania filmu Sukňa lenže zelená nečakane do ordinácie, v ktorej pracovala. „Mne ani nenapadlo, že ma budú natáčať. Nikto nás o tom neinformoval. Vedeli sme, že točia v kasárňach, ale že skončia aj u mňa v ordinácii, to som teda nečakala,“ zaspomínala si Gašparínová, ktorá sa žiadneho výberového castingu na svoju rolu nemusela zúčastniť.
„Vo filme som aj prehovorila niekoľko viet. Profesionálne herečky stvárňujúce postavy mladých vojačiek u mňa prešli zdravotnou prehliadkou a vo filme som ich aj zaočkovala. Prehliadky, samozrejme, neboli ako v skutočnosti, to by bol potom vo filme aj striptíz,“ usmiala sa bývalá zdravotná sestra.
„Filmovou hviezdou“ sa stala bez honorára
Dnes už sedemdesiatnička Marta Gašparínová „vycvičila“ pred dvadsiatimi šiestimi rokmi počas svojej filmovej úlohy aj mladučkú herečku Petru Vančíkovú. „Petru som premerala, odvážila, zaočkovala. Pritom žula žuvačku, až jej sánky vŕzgali. Ja som otvorila kôš, do ktorého ju musela vypľuť. Jej mama, ktorá film režírovala, sa začala smiať, že to tiež nenávidí,“ smiala sa pri spomienkach na filmovačku niekoľkominútová herečka. Všetky scény natočila na prvýkrát, nič nebolo treba prerábať. Filmový štáb i herečky boli ku komparzistom veľmi príjemní a pani Marta sa stala pre Novomešťanov i okolie filmovou hviezdou. „Volali mi až z chirurgie v Trenčíne, že aká som slávna. Povedala som im, že pôjdem určite do Hollywoodu. Zastavovalo ma mnoho ľudí a tešili sa, že som si vo filme zahrala,“ prezradila Gašparínová. Za svoju rolu však žiaden honorár nikdy nedostala.
Počas nakrúcania im bola veľká zima
Množstvo novomestských komparzistov našlo svoje miesto aj v poviedkovom filme Slovensko 2.0. V poviedke Bez vône, ktorú natočila úspešná mladá režisérka Zuzana Liová sa objavil aj novomestský učiteľ matematiky Juraj Kazda, či divadelný režisér a herec Ivan Radošinský. Zahrali si zamestnancov krachujúcej fabriky, ktorí čakajú na zastávke autobusu na svoj posledný odvoz z práce.
„Na vyhlásený komparz prišli pôvodne iba štyria ľudia. Napokon sme do filmu v roli komparzistiek obsadili aj ženy z vášho mesta a okolia, ktoré v minulosti v zaniknutej továrni pracovali. Spolupráca s nimi bola veľmi dobrá,“ pochvaľovala si produkčná filmu Oľga Hromkovičová. Ďalších chýbajúcich komparzistov na doplnenie filmovej scény oslovila v hypermarkete a tí svoju miniúlohu prijali.
„Jediným problémom bola strašná zima počas nakrúcania. Scény natáčania v exteriéri sa opakovali a mráz počas niekoľkých hodín filmovania bol neznesiteľný,“ zhodla sa v marci 2013 stuhnutá skupina žien i mužov.
Honorárom boli rezne v jedálni
Novomestská recitátorka Oľga Nápokyová bola herečkou z komparzu, ktorá film Sukňa lenže zelená odštartovala titulným záberom na ňu a jej filmovú dcéru. Vo filme sa objavila niekoľkokrát a spomienky na natáčanie ju hrejú dodnes.
„Suseda ma šla zavolať, aby sme sa išli pozrieť, ako sa natáča. Stáli sme pri priemyslovke a zrazu ma oslovil herec Jozef Holec, že potrebujú komparzistov do filmu. Obsadili ma do úlohy mamy odprevádzajúcej dcéru,“ zaspomínala si filmová mama, ktorá vo filme nemusela ani raz prehovoriť. Aj tak chcela z filmovačky ujsť, vôbec ju to nelákalo. Počas natáčania sa stretla aj s Oldom Hlaváčkom i vychádzajúcou českou hviezdou Jiřím Langmajerom.
„Herci s komparzistami navzájom po sebe pozerali, atmosféra bola príjemná. Langmajer vtedy iba začínal, bol to úplne mladučký chlapec,“ povedala Oľga. Aj ona sa stala medzi divákmi filmu, ktorí ju osobne poznajú z ulíc mesta, populárna. A vtedajší honorár? Pohostenie v jedálni a dva rezne na večeru.
Na Slovensku sú tisíce komparzistov
Rôzne agentúry dnes ponúkajú filmovým tvorcom množstvo adeptov na krátke filmové role. Jedna z agentúr predstavuje na svojich internetových stránkach neuveriteľných jedenásťtisíc profilov kamparzistov od najmenších detí až po dámy vo vysokom veku. Či sa dočkajú filmového úspechu závisí často od šťastia i náhody, ktorý z profilov zaujme najviac. „Film potrebuje hlavné postavy, ale aj hercov v pozadí. Bez nich to jednoducho nejde,“ konštatuje novomestský režisér Štefan Psotný.
Ambície a pohnútky komparzistov vstúpiť na filmové plátno sa podľa neho rozchádzajú na niekoľko ciest. „Najvhodnejší sú komparzisti, ktorí svojou účasťou chcú prospieť kvalite filmu. Tí sú tam dobrovoľne a z nadšenia. Niektorí komparzisti idú do toho s vidinou finančnej odmeny a ďalší pre prvé zviditeľnenie pred kamerou a možnosť ďalšieho rastu,“ dodáva na záver režisér.
