STARÁ TURÁ. Keď v roku 1990 po prvý krát prišiel do styku s čínskymi bojovými umeniami Wushu, nik netušil, ako veľmi ho pohltia. Ďuri (ako ho kamaráti volali) a niekoľko ďalších nadšencov vtedy prišli ma prvý seminár wushu, ktorý sa konal v Prešove. Tam spoznal svojho učiteľa Jurija Belova, pod ktorého vedením trénoval štyri roky. Následne spolu s niekoľkými zanietenými kamarátmi založil jeden z prvých klubov wushu na Slovensku, Spoločenstvo priateľov čínskych bojových umení, ktoré sa neskôr premenovalo na Wu-shu centrum Stará Turá.
Počas svojho krátkeho života spoznal viacero majstrov wushu, od ktorých čerpal cenné informácie potrebné k sebazdokonaľovaniu. I keď on sám nebol práve talentovaný na pohybové aktivity, dokázal svojou vytrvalosťou a odhodlaním zo seba spraviť prvotriedneho športovca a bez váhania sa vedel presadiť na mnohých súťažiach doma i v zahraničí. Ako inštruktor a neskôr tréner vychoval veľa úspešných športovcov a nie len tých. Nikdy necvičil wushu len ako šport, ale bral ho komplexne ako filozofiu a teda viedol svojich žiakov i k morálnym hodnotám. Veď i preto vymyslel klubové heslo „nie je dôležité vyhrať, ale zvíťaziť“. Heslo, ktoré má hlboký význam. Bol optimista. Učil svojich žiakov brať život z nadhľadom a humorom.
Ďuri mal ale vyššie ciele, a preto v roku 2004 v spolupráci s ďalšími klubmi vytvorili Slovenskú Asociáciu Čínskeho Wushu, aby spojili slovenské kluby zaoberajúce sa čínskymi bojovými umeniami. Od začiatku chcel, aby sa jednotlivé kluby k sebe správali nie ako konkurencia, ale ako priatelia. Ako veľká „kungfu rodina“. Do veľkej miery sa mu to i podarilo. Stal sa predsedom asociácie a nasledujúce roky pôsobil i ako rozhodca na slovenských súťažiach.
Je smutné, že wushu prišlo o takú osobnosť, akou bol práve Juraj Durec. I mnohí Staroturania prišli o svojho trénera či priateľa. Isté ale je, že odkaz, ktorý v nás nechal, bude žiť naďalej.
Autor: ec
