TRENČÍN. Už viac ako tridsaťtri krásnych „kristových“ rokov strávila Trenčianka Mária Muráriková s medovníkmi. Ako hovorí, s cestom po rokoch prešla od fázy vykania k osobnejšiemu vzťahu. A o tom, že to bolo viac ako dobré rozhodnutie, hovorí aj množstvo jej úspechov na Slovensku, ale i na zahraničných súťažiach. Viackrát získala i zlatú medailu na top svetovej gastronomickej súťaži. Medovníčky je prirástli k srdcu a sú jej každodenným kamarátom.
Výroba medovníkov môže byť veľká zábava.
Výnimočné pečivo
Medovníčky boli odjakživa výnimočným pečivom, ktoré sa vyrábalo iba pri zvláštnych príležitostiach. Väčšina korenín ako badián či škorica, ktoré sa používajú pri výrobe voňavej sladkosti, boli najmä z orientálnych krajín. Na otázku, ako vznikali medovníčky a kedy sa začali piecť, posúva Mária naše pátranie po pôvode do ďalekej antiky. „Prvú sladkú plackú, ktorá však mala ešte ďaleko od medovníka, našli pri vykopávkach v starom Egypte. Boli to akési prastaré pozostatky obetného pečiva.
Remeslo ako také sa však u nás datuje v štrnástom storočí,“ pútavo vťahuje do minulosti Mária. V tomto období boli v Prešporku registrovaní už prví remeselníci - medovnikári ako daňoví poplatníci, no remeslo k nám prišlo z Nemecka spolu s učňami, ktorí získavali skúsenosti vo svete.
Mária si s cestom "tyká"a vznikajú nádherné dielka.
Pozvoľna sa remeslo u nás udomácnilo, no keďže suroviny, z ktorých sa medovníky vyrábali, boli nedostupné, ostali medovníky stále výnimočným kúskom sviatočného pečiva.
Srdiečko pretrvalo
Vzácnosť medovníkov si uvedomovali aj vtedajší majstri, a preto vznikali prvé formy, ktoré mu dávali aj originálny tvar. V tých časoch to ešte neboli klasické kovové formy, ako poznáme z dnešných hypermarketov, ale prvé formičky vznikali z tvrdého hruškového dreva, kde zruční majstri dreva vyrezávali krásne reliéfy. „Vyrobiť drevenú formičku bolo top umením a dokonca majstri pri skladaní skúšok museli dokázať vyrobiť takéto reliéfy,“ hovorí Mária. Bolo to majstrovské dielo, filigránska práca, kde ukázal majster cit pre detail i precíznosť.
Láska ide cez žalúdok.
Reliéf výborne držal na hruškovom dreve a obtlačok v ceste bol krásne čitateľný,“ dodáva medovnikárka. Nedalo sa neopýtať, aké a či vôbec pretrvali do dnešných dní nejaké prapôvodné formičky na medovníky. „Najstarší vzor, a budete sa čudovať, pretrváva do dnešných čias. Je to srdiečko. Veď predsa lásky je všade nedostatok, preto si ju ľudia stále pripomínali. Milý, keď sa chcel zavďačiť svojej milej, tak jej doniesol srdiečko z medovníka. No a tento trend pretrváva. Aj ja ho asi najviac vyrábam,“ hovorí Mária.
Perník či medovník?
Mnohí ľudia poznajú výrazy ako perník a medovník. Naši susedia Česi používajú práve pojem perník, no u nás nájdete na jarmokoch pečivo s názvom medovník. V čom je rozdiel? „Je to rovnaké pečivo. No u nás je zaužívaný pojem medovník. Češi si svoj perník odvodili zo slova pepř - korenie, a tak vznikol pojem perník,“ hovorí Mária, podľa ktorej medovníkom dávajú špecifickú vôňu práve koreniny. Tie však u nás neboli vždy bežne dostupné a v prvých medovníčkom ich často nahrádzali ľudia bežne dostupnými koreninami ako aníz, fenikel či nové korenie. „A možno používali i rascu, lebo aj to bolo zaujímavé korenie,“ hovorí Mária.
Množstvo receptov
Receptov na medovníčky pozná každá gazdinka veľké množstvo a každá nakoniec používa ten svoj „overený.“ Mária vyskúšala viac ako 50 receptov, no jeden používa celé roky, keďže sa jej osvedčil, minimálne ho dotvorila, ale inak presne dodržuje suroviny, postup i technológiu. „Aby sa medovníček vydaril, je postup, zrenie cesta a hlavne použitie čerstvých surovín základ,“ ozrejmuje základy výroby. No a prečo je toľko receptov na jednoduché pečivo s poriadnou dávkou medu?
Zatiaľ posledný Máriin počin, zhotovila krátko pred Vianocami.
„Najskôr preto, že kedysi remeselníci mali svoje rodinné receptúry, bolo to bohatstvo, ktoré sa dedilo z pokolenia na pokolenie. Neexistovali dokonca ani písomné záznamy, aby náhodou niekto recept neukradol. Všetko si ponechávali v hlave. Nuž a tak vznikali aj obmeny, lebo syn zabudol, čo mu dedko presne povedal, a tak dotváral recept,“ hovorí medovnikárka so smiechom.
Majstri dokonca vo svojich dielňach často miešali suroviny v samostatných miestnostiach, aby tovariši náhodou neodpozerali recept. A ak bol dobrý vzťah medzi tovarišom a majstrom, tak sa občas stalo, že tovariš dostal od majstra do daru aj cenné bohatstvo- recept na medovníky.
A čo robí medovník medovníkom?
Podľa Márie je to rozhodne dávka medu, dáva mu vôňu, ale i zaujímavé vlastnosti. „Med má prirodzenú vlastnosť, že dokáže nasávať vlhko z prostredia. To je to, čo robí medovník medovníkom. Po upečení je tvrdý a neskôr je krásne mäkký. Ale záleží, koľko medíku do medovníka dáte.
Pretože ak sa pridá lyžica, dve do obrovského množstva cesta, tak potom nemôžeme čakať, že bude mať takéto vlastnosti. Ja považujem za kvalitný a dobrý recept, ak je toľko medu ako je jedna tretina hmotnosti múky v recepte. Vtedy má vôňu, chuť a dokáže zmäknúť,“ doplňuje medovnikárka praktické skúsenosti.
Autor: Magdaléna Švančarková
