Kostol je jednou z najvýznamnejších barokových sakrálnych pamiatok na Slovensku.
TRENČÍN. Kostol svätého Františka Xaverského v Trenčíne na Mierovom námestí prechádza rekonštruovaním malieb v juhozápadnom oratóriu. Ich technický stav bol pred reštaurovaním havarijný. „K veľkým deštrukciám maliarskej výzdoby prispeli najmä dva faktory, a to zatekanie do priestoru pred obnovou strechy kostola a nešťastné riešenie elektroinštalácie pred niekoľkými rokmi. Kvôli týmto zásahom došlo, žiaľ, aj k už nezvrátiteľným stratám maliarskej vrstvy,“ povedala Mária Vdovičíková z Krajského pamiatkového úradu v Trenčíne.
Reštaurátorské práce
Reštaurovania nástenných malieb sa ujala dvojica reštaurátorov Ivan Havasi a Marek Holomaň, ktorí sa už v minulosti podieľali na záchrane a reštaurovaní freskovej výzdoby klenby lode a bočných kaplniek. „Na maľbách došlo k veľkým deštrukciám aj čo sa týka omietok. V prvej etape sme sa sústredili na upevnenie omietky a farebných vrstiev,“ povedal Havasi. Potom pracovníci odstránili staré nefunkčné elektroinštalácie. „Použili sme nové trasovanie a tým sa vyriešilo aj celé osvetlenie v tejto časti kostola,“ povedal Havasi. V ďaľšej etape prác budú reštaurátori používať umeleckú retuš.
„Budeme dopĺňať minimalistickým spôsobom farebné úbytky na klenbách,“ vysvetlil Havasi. Reštaurovanie si pochvaľuje aj správca kostola Stanislav Bujdák. „Práce pokračujú dobrým tempom a pracovníci odstránili aj niektoré prvky, ktoré sa do výzdoby nehodili a ostalo tam vlastne pôvodné baroko. Určite chceme, aby sa pokračovalo v reštaurovaní ďalej, aby kostol dostal takú podobu, akú si zaslúži,“ povedal Bujdák.
Reštaurovaná maľba s názvom Oslávenie svätého Floriána.
Odhalené skvosty
Pomocou výskumu mohli odborníci zhodnotiť reštaurované nástenné maľby aj po umeleckohistorickej stránke. „Dve miestnosti oratória s rovnakou formou maliarskej výzdoby sú datované do obdobia medzi rokmi 1712 – 1715 a spojené tak s maliarskou výzdobou lode kostola Christophom Tauschom a jeho spolupracovníkmi,“ povedala Vdovičíková. Tretia miestnosť oratória bola maliarsky vyzdobená až v druhej polovici 18. storočia. „Charakter jej maliarskej výzdoby je odlišný od zvyšných dvoch. Odlišná je aj jej technologická výstavba. V tejto miestnosti sa najlepšie zachovala maľba na klenbe znázorňujúca oslávenie svätého Floriána,“ vysvetlila Vdovičíková. Práce na interiéri kostola pre tento rok už skončili z finančných dôvodov.
„Nakoľko investor a samotní reštaurátori nepredpokladali, že po technologickej stránke bude posledná fáza reštaurovania taká náročná, na ďalšiu etapu v roku 2014 vlastník požiadal o grant Ministerstvo kultúry SR,“ dodala Vdovičíková.
História kostola
Výstavbu kostola, ktorá sa začala v roku 1653, podporil ostrihomský arcibiskup Juraj Lippai. Jeho erb možno nájsť na viacerých miestach v kostole, pričom najnápadnejší sa nachádza nad hlavným vchodom. Ranobarokový Kostol sv. Františka Xaverského vysvätili v roku 1657. Dispozične vychádzal z predlohy stredoeurópskeho jezuitského chrámu, ktorého vzorom je Kostol svätého Františka Xaverského vo Viedni - jednoloďový kostol s vedľajšími nepriechodnými kaplnkami.
Priečelie kostola je symetrické s dvoma vežami ukončenými barokovými cibuľami. Vo výklenkoch vedľa vchodu sú sochy svätého Petra a Pavla. Do dnešnej podoby kostol prestavali po požiari v roku 1708. Po zrušení rehole jezuitov kostol a kláštor v roku 1776 prevzali piaristi, ktorí tu v tom istom roku zriadili gymnázium.
Vzácny interiér
Pri prestavbe najväčšími zmenami prešiel interiér kostola. V rokoch 1711 až 1713 ho Christoph Tausch, žiak talianskeho maliara Andreasa Pozzu, vymaľoval freskami, ktoré patria k najvýznamnejším iluzívnym dielam vrcholného baroka na Slovensku. Najpozoruhodnejšie sú fresky na klenbe hlavnej lode. Viažu sa k legende o patrónovi kostola, svätému Františkovi Xaverskému.
Dokladom vrcholného iluzívneho umenia je kupola vo vrchole s postavami evanjelistov, na fresku v kupole je treba pozerať z čierneho trojuholníka umiestneného na podlahe pod chórom. Ostatné časti fresky na klenbe hlavnej lode znázorňujú svätého Františka Xaverského, ako kľačí na oblaku obklopený anjelmi. Medený, bohato zlatený hlavný oltár pochádza z roku 1767.
Po jeho stranách sú korintské stĺpy, priestor nad oltárom vypĺňa obraz svätého Františka Xaverského. Bohato zdobených je aj šesť oltárov z rokov 1723 až 1735 v bočných kaplnkách. Zaujímavosťou Kaplnky svätého Jozefa je obraz svätého Františka Xaverského z roku 1710, v ktorého spodnej časti je zachytená veduta Trenčína. Umelecky hodnotné sú aj ostatné časti kostola: kazateľnica, spovednice, vyrezávané lavice.
Pod kostolom sú vybudované krypty (bežne nie sú prístupné), do ktorých pochovali významné cirkevné a svetské osobnosti Trenčína zo 17. až 19. storočia. Okrem iných tu uložili pozostatky Juraja Ilésházyho, veliteľov Trenčianskeho hradu a šľachticov z okolia. Zo severovýchodnej strany k objektu kostola prilieha trojposchodová baroková budova kláštora piaristov, ktorí v roku 1776 nahradili zrušený rád jezuitov.
Posledné zásahy
Základy kláštora a prvé kláštorné budovy postavili jezuiti v rokoch 1653 až 1662. Celý komplex prešiel postupným stavebným vývojom, počas ktorého pristavovali jednotlivé krídla tak, že sa rozšíril až k Palackého ulici. Posledné významné stavebné zásahy do kláštorného komplexu, v ktorom dnes sídli Piaristické gymnázium Jozefa Braneckého, sa uskutočnili začiatkom 20. storočia. Počas modernistickej prestavby pribudla vyhliadková veža, ktorá nie je prístupná verejnosti. Zaujímavosťou kláštora je rajská záhrada, zdobený refektár (pôvodne jedáleň) a miestnosť lekárne.
V bývalej lekárni je v súčasnosti predajňa náboženskej literatúry, takže návštevníci mesta si zaujímavú štukovú výzdobu môžu prezrieť zblízka.
Použitá literatúra: Ján Hanušin Trenčín a okolie, sprievodca, Podklady KRPÚ TN, Jozef Branecký, Zo starého Trenčína, reštaurátora Ivana Havasiho a správcu kostola Stanislava Bujdáka.
