TRENČÍN. Spievanie kolied je jeden z univerzálnych obradov. Koledy boli po mnohé stáročia ako i dnes neodmysliteľnou zvukovou kulisou každoročne ozvláštňujúcou vianočné sviatky.
Pieseň spievaná len v týchto dňoch roka im dodávala vždy znova neopakovateľnú atmosféru. Umocňovala vzácnosť chvíle a pocit spolupatričnosti prostredníctvom želania dobra a šťastia v nadchádzajúcom roku: Šťastie, zdravie, pokoj svätý vinšujeme vám, najprv pánu hospodáru potom aj dietkam. Zďaleka sa berieme, novinu vám nesieme, a čo sa nám prihodilo v meste Betleme.
Utíchajúca tradícia
Dnešná dominanta Vianoc sa týka akéhosi uzatvorenia jednotlivca v rodinnom kruhu, nechýba tradičný stromček, štedrovečerná kapustnica.
Vytrácajú sa však predtým nenahraditeľné zvyky slávenia sviatku narodenia Krista. Jedným z nich je i spievanie vianočných kolied, ktoré umocňovalo príjemnú a povznášajúcu atmosféru Vianoc. V niektorých rodinách však tento zvyk nezanikol.
Spev malých koledníkov.
„Spievame vždy po štedrej večeri koledy s celou rodinou. Manželka hrá na klavíri a ja s deťmi spievam aj viac ako hodinu,“ povedal Pavol Miklík. Nespieva sa však len v rodinnom kruhu. „Pred odchodom na polnočnú omšu sa zídeme tri rodiny so susedstva a vždy si najznámejšie koledy zaspievame," povedal Ján Karas z Trenčína. Vianočné koledy ale ľudia väčšinou spoznávajú sprostredkovane z televízie či rádia.
Koledy v našom regióne sa formovali už od 17. stročia. Citeľnú stopu na nich zanechali viaceré historické, etnické a celoeurópske vplyvy.
Viacero významov
Slovo koleda má však veľmi staré korene a dodnes sa s ním spája viacero významov. Označuje nielen piesne spievané v období Vianoc, ale i hovorené vinše a želania hojnosti a hospodárskej prosperity. Koledou sa nazývala aj obchôdzka, s ktorou sa spájalo spievanie piesní a recitovanie vinšov. Koledou bežne označovali aj v trenčianskom regióne odmenu, ktorú dostávali koledníci od členov navštívenej rodiny: Poďte, chlapci, k nám koledy vám dám, po jabĺčku, po oriešku, oblečte sa do kožúšku, budem spievati, koledúvati.
Koledy sa spievali aj v kostole ako umelé duchovné piesne ospevujúce legendu o Kristovom narodení. Spievalo sa ale aj v rodinnom kruhu.
Koledovanie kňazov a žiakov v mestách sa postupne rozšírilo medzi rozličné vrstvy obyvateľstva a napokon sa stalo doménou dedinského prostredia. Účastníci obchôdzky používali rozličné rekvizity, ako napríklad hviezdu, maketu hada, prenosný betlehem z dreva či papiera, kolísku a podobne. Koledníci sa preobliekali do rôznych kostýmov.
Napríklad stvárňovali postavy Herodesa, ďalej Márie a Jozefa, anjelov či Kuba, nazývaného aj Starý, ktorý bol oblečený v kožuchu prevrátenom naopak, alebo v kostýmoch Troch kráľov s papierovými korunami na hlavách. Takto preoblečení obchádzali domy.
Niektoré koledy a piesne boli u obchôdzkárov také obľúbené, že ich ľudia označovali podľa refrénov. Refrény typu Oj, daj Bože, Hej! Koleda! sa v obchôdzkových piesňach spievali aj v oblasti Trenčína.
Spojenie sviatkov
Vianoce a sviatok Nového roka sú časovo veľmi blízke, a to zapríčinilo aj zmenu podoby dnešných kolied.
Veľa kolied sa však i v minulosti v našom regióne týkalo prepojenia novoročia s motívmi narodenia Krista: Na Nový rok, na Nový rok, na tí hody, zamrzali blatá, vody.
Len tá jedna, len tá jedna nezamrzla, čo Mária syna kúpavala. Vzťah duchovného sveta mal v rozličných cirkvách u kolied rôzny význam. Pravoslávne náboženstvo bolo najtolerantnejšie k starým ľudovým obyčajom a poverovým predstavám. Naproti tomu katolícka cirkev sa im snažila dať kresťanský obsah. V oblastiach s prevládajúcim evanjelickým vierovyznaním koledovanie nemalo takú silnú tradíciu.
Najmä od 16. storočia a neskôr sa evanjelická cirkev priamo bránila cirkevnej kolede zákazom „bludárskeho túlania s krížikom po uliciach a domoch.“
Do histórie kolied určite patria aj pastorálne koledy. Tie nesú znaky pastierskej romantiky charakteristickej pre európsku barokovú kultúru.
Pastorálne koledy
Z pastierskych piesní ľudového pôvodu nachádzame v pastorálnych koledách viaceré píšťalkové, ale aj iné ovčiarske melódie: Valasi valasi, Študajdom, študajdom, Pasľi pastize voly, Pastieri, stavajte a ďaľšie.
Zaujímavosťou bolo, že do spevov v kostoloch počas polnočnej omše sa dostávali aj svetské prejavy. Bolo to tak aj v trečnianskom regióne
„Počas utierne na Gloriu začali všetci prítomní na prsty pískať na znak toho, že sa narodil malý pastierik Ježiško.
V Selci pri Trenčíne až do začiatku 20. storočia bol taký zvyk, že keď kňaz pri polnočnej omši pristupoval k oltáru, všetci prítomní začali kukať ako kukučky,“ spomínal v prameňoch Pavol Stopko z Trenčína.
Texty niektorých kolied neobsahovali len tematiku narodenia Ježiška, zvestovania radostnej správy pastierom, ich prípravy na cestu do Betlehema či prichystania darov a podobne, ale vyskytoval sa tu aj motív žiadania odmeny, pretože koledovať chodili väčšinou odrastenejší chlapci, neskôr deti a najmä chudobnejšie vrstvy obyvateľov, Rómovia, osamelí starí ľudia, pastieri. Deti spievali napríklad takúto koledu: Dobrý večer, pokoj svätí vinšujeme vám!
Narodilo sa dieťatko, posiela nás k vám, žeby sťe mu niečo dali lebo je on Pán. Chlebíček nám ňekce bratim len peňiažky a dugáti, Dobrý večer, pokoj svätí vinšujeme vám!
Vianočné oplátky
Vinše sa v mestách v našom regióne spievali a recitovali aj pri roznášaní vianočných oblátok. „Katolíckym rodinám v Novom Meste nad Váhom piekol oblátky organista. Pri tejto práci mu pomáhali i deti. V určený deň, keď už napiekli dostatočné množstvo oblátok, sa zišli chlapci u pána organistu,“ povedala etnologička Mária Mizeráková. Každý z chlapcov mal pripravený biely obrúsok a tanier. Do nich organista zabalil oblátky a rozposlal chlapcov po novomestských rodinách.
V každej domácnosti zarecitovali vinš: Ku obnoveniu tejto starodávnej pamiatki, slávneho ščedrého večera, prinášam vám tento malí darček, abi ste ho vdačne prijali a ve zdraví užili. „Po jeho prednesení dostal chlapec odmenu. Pre pána organistu do tanierika a pre seba do ruky,“ dodala Mizeráková.
