BECKOV. Pútavé podujatie Popoludnie s vedou premenilo priestory beckovskej základnej školy na vedecké pracovisko. Nechýbali v ňom ani špičkoví vedci zo Slovenskej akadémie vied (SAV) v Bratislave, ktorí verejnosti predviedli efektné pokusy.
Vo fyzikálnej, astronomickej, biologickej i mykologickej „objavovni“ prenikli milovníci záhad z radov detí i dospelých do tajomstiev vedy. Počas podujatia tu ožili aj dinosaury.
Vedci predviedli fyzikálne kúzla
Vo fyzikálnej objavovni využil pracovník Elektrotechnického ústavu SAV Vasilij Šmatko s kolegyňou Evou Kováčovou vlastnosti kvapalného dusíka. Vďaka zmrazeným predmetom mohli prekvapení diváci vidieť levitáciu viacerých vecí. Tesne pred zrakmi návštevníkov sa vo vzduchu vznášala zmrazená loptička i kovový kruh.
„Za normálnych okolností nereaguje supravodivý materiál s magnetickým poľom. Keď materiál schladíme do kritickej teploty, magnetické pole nemôže prejsť cez materiál a obchádza ho,“ vysvetlil Šmatko vznášanie predmetov.
Tekutý dusík je skvapalnený plyn s teplotou 196 °C pod bodom mrazu. V súčasnosti sa používa najmä v medicíne na zmrazenie tkanív uchovávaných roky bez poškodenia či spermií. Jeho budúcnosť sa črtá aj v doprave. „Vlaky možno nebudú jazdiť po koľajniciach, ale budú levitovať nad magnetickou dráhou. Doprava by sa tak veľmi zrýchlila, materiály sú však stále veľmi drahé,“ skonštatoval výskumník.
Vyhľadávajú kontakty s priaznivcami vedy
Vedci z Elektrotechnického ústavu kontakty s verejnosťou obľubujú. „Podobné akcie robíme aj v Národnom múzeu i v priestoroch SAV niekoľkokrát do roka. Ľudia vidia na vlastné oči to, čo v bežnom živote nemajú šancu vidieť. Sme radi, že sme predstavili našu prácu aj mimo Bratislavy,“ pokračoval Šmatko, ktorý sa venuje aj výskumu „vznášajúcich“ sa vlakov nad magnetickou jazdnou dráhou.
Levitujúce vlaky by tak mohli prekonať vzdialenosť Košice - Bratislava za podstatne kratší čas. Kvapalný dusík a ním schladená supravodivá tabletka by mohli pomôcť v revolučných zmenách v rýchlosti vlakovej dopravy.
Tekutý dusík môže byť aj nebezpečný. „Krátkodobý kontakt s kvapalným dusíkom nevyvolá žiadne problémy. Ak by sme však ruku ponorili do kvapalného dusíka na dlhší čas, tak by sme ju po vytiahnutí z neho ľahko mechanicky odlomili,“ potvrdil vedec.
Skameneliny staré stovky miliónov rokov
Niekoľko desiatok miliónov rokov staré skameneliny pochádzajúce z nášho regiónu predstavil fyzik Jozef Bezák z Nového Mesta nad Váhom.
„V skamenelinách vidíme život, ktorý tu bol vtedy, keď na Zemi nebol ešte človek. Ten prišiel až päťdesiat miliónov rokov neskôr po týchto skamenelinách. Exponáty pochádzajú z Hrušového, Cetuny, Paprade, Čachtíc, Zlatoviec i zo Zelenej vody,“ prezradil. Kameňolomy v okolí Nového Mesta sú na skameneliny stále bohaté.
Keď po Zemi chodili dinosaury
Hlavnou organizátorkou Popoludnia s vedou bola Mária Ďuríková z Kálnice, ktorá v beckovskej základnej škole vedie prírodovedný krúžok.
„Počas Noci výskumníkov v Bratislave sme nadviazali niekoľko kontaktov. Tešíme sa, že k nám prišli aj vedci zo Slovenskej akadémie vied,“ povedala organizátorka.
Okrem vznášajúcich sa predmetov či vzácnych skamenelín videli návštevníci Popoludnia s vedou i plazmovú guľu. Vyrobiť si mohli aj vlastný kaleidoskop i periskop.
