Knihy staroturianskej rodáčky Martiny Monošovej si získali už tisíce priaznivcov. Činorodej autorke vyšla v predvianočnom čase horúca knižná novinka s názvom Lekcie z nenávisti.
STARÁ TURÁ. Spisovateľka Martina Monošová (rod. Rumánková) si získala literárne srdcia čitateliek i čitateľov po celom Slovensku. Na konte má šesť úspešných kníh. Práve vydaný román Lekcie z nenávisti predstaví do Vianoc aj na besedách 11. decembra v rodnej Starej Turej. O dva dni neskôr, 13. decembra, neobíde ani svoj obľúbený Trenčín.
V detstve zmenila seriál Sandokan
Martina Monošová vyrástla v rodine so silným intelektuálnym a umeleckým zázemím. Písala od detstva, jej začiatky boli skutočne kuriózne. „Pobúril ma seriál Sandokan, keď zomrela Mariana. Vymyslela som si svojho piráta a jeho veľkú lásku. Vždy po polroku sa mi zdal mnou vytvorený príbeh primitívny, tak som ho prepísala. Mohli ho čítať iba kamarátky,“ spomína s úsmevom. Na strednej škole písala poviedky, ktoré úspešne bodovali v rôznych súťažiach. Krátko po vysokej škole odišla do Anglicka, kde pracovala rok ako au - pair.
„Z tohto obdobia vznikli moje prvé dve knihy, Lásky o piatej a Anglické prebúdzania,“ prezradila spisovateľka.
Úspešný román Klišé písala v Belgicku
Vždy optimisticky naladená Martina si na tri roky odskočila aj do Belgicka, kde pôsobila od septembra 2007 do mája 2009. „V čarovnom historickom belgickom meste Mons sa mi podarilo napísať tretí román Klišé. V príbehu milostného trojuholníka som skĺbila tri ľudské osudy. Závisí len od čitateľa, na čiu stranu sa postaví. Celá mozaika príbehu sa však poskladá až na samom konci,“ pokračovala obľúbená autorka.
Po návrate z Belgicka sa definitívne usadila v rodnej krajine. Naplno sa venuje predovšetkým písaniu kníh a čiastočne aj dizajnu, ktorý pôvodne vyštudovala – obálku Lekcií z nenávisti si navrhla sama. V roku 2012 jej vyšiel silnými emóciami presiaknutý román Zlodeji bozkov a začiatkom tohto roka ľúbostný román Sladké sny, v ktorom poodhalila zákutia najvyšších vrstiev hudobného šoubiznisu.
Predvianočný literárny trh oživila Monošovej šiesta kniha Lekcie z nenávisti, ktorú napísala za rekordných päť týždňov. Mierne erotický príbeh s detektívnou zápletkou, surovým mafiánskym manželom, dávnym a náruživým milencom, pomstou i láskou postavila autorka na reálnom základe.
„Naozaj sa stalo, že jednu bohatú ženu vyhodil uprostred noci na ulicu jej vlastný manžel a okamžite spálil všetky jej veci. Potom roky naťahoval rozvod, aby sa nemusel deliť o spoločný majetok. Táto celebrita asi ani nevie, že ma jej príbeh inšpiroval,“ upresnila spisovateľka. Dramatický osud známej jej zverila kamarátka počas rozhovoru pri káve. A jazyk sa potom začal rozväzovať aj ďalším ženám, ktoré potvrdili množstvo podobných problémov.
„Dokonca vyšli najavo aj pomerne bežné skúsenosti s domácim násilím,“ dodáva autorka smutne.
Knihy píše počas celých dní
Martina píše svoje knihy vo dne, ale i v noci. „Písanie je práca ako každá iná a mozog je tiež iba sval, ktorý treba pravidelne cvičiť. Keď píšem knihu, sadám si za počítač okolo pol deviatej a snažím sa denne napísať určitú stranovú normu,“ hovorí. Niekedy ju však aj v noci z postele vydurí výborná myšlienka, ktorú si musí zapísať. Vtedy neľutuje ani prebdenú noc, počas ktorej píše do rána. Po týždňoch písania svoj text koriguje i prepisuje. Najdlhšie, tri roky, písala svoju prvotinu Lásky o piatej. Najrýchlejšie napísala Lekcie z nenávisti.
„Nikdy nedávam rukopis nikomu čítať, kým nemám pocit, že kniha je hotová. Nikto ani nevie, keď začnem písať novú knihu. Iba manžel tuší, že som už znovu v inej dimenzii, lebo sa to odráža na domácnosti,“ usmiala sa populárna rodáčka zo Starej Turej, v súčasnosti žijúca v Pezinku.
Jej mama číta knihy ako prvá
Prvým kritikom po dokončení knihy je mama. „Dôverujem jej názoru. Je to múdra, sčítaná, inteligentná a senzitívna osobnosť so zmyslom pre estetickú rovnováhu. Z jej poznámok som ochotná text ešte meniť,“ hovorí Martina.
Každá jej kniha je iná, má inú hĺbku, iné prostredie, vek hrdinky, všetky vychádzajú z reality a z každej by sa dal natočiť film. No autorkinou srdcovkou sú Zlodeji bozkov, ktorá podľa nej oplýva najsilnejšiou atmosférou a najrozmanitejšími postavami.
V texte jednej z kníh sa dokonca „našla“ jedna päťdesiatnička. „Vcítila sa do vedľašej postavy mladej študentky a urazila sa na mňa, že som ju vraj ohovorila. A to všetko len na základe rovnakého krstného mena. Ľudia sú zvláštni! Manžel ma upokojoval, že už asi začínam byť slávna,“ dodala na záver s úsmevom Martina Monošová.
