edúci Slovan Bratislava.
Trenčín zažil najúspešnejšiu jesennú časť. Vládne po jej skončení spokojnosť?
- Keď sa poobhliadnem za ostatnými týždňami, boli zaujímavé. Môžem povedať, že som spokojný, aj keď sme neodštartovali dobre. Najskôr sme zaváhali doma s Ružomberkom, ale potom sa to rozbehlo. Ďalší zápas v Žiline bol pre chlapcov veľkou motiváciou. Nastúpili proti svojmu predchádzajúcemu trénerovi. Podali sme pod Dubňom veľmi kvalitný výkon. Hráči začali hrať to, čo majú natrénované a šli sme od zápasu k zápasu. Naučili sme sa vyhrávať. Mrzí nás zaváhanie v Dunajskej Strede. Tam, kde si iní chodili po body, sme my stroskotali. Prišlo k podceneniu a to sa nám nevyplatilo. Zápas sme si rozobrali a prišli na to, že takto to ďalej nepôjde. Následne bol už každý ďalší zápas v poriadku.
Hovoríte, že ste spokojný. V Trenčíne sa však pracuje maximalisticky. Dalo sa teda dosiahnuť aj viac?
- Vždy sa dá dosiahnuť viac. Spomínam najmä na zápas v Dunajskej Strede, ale ak si to zoberiem v celku, tak na deväťdesiat percent nám veci vyšli. Po poslednom zápase sme sedeli s generálnym manažérom. Ten sa vyjadril, že takú jeseň ešte Trenčín nemal. Je to pochvala pre hráčov a aj realizačný tím. Hráme ofenzívny futbal, čo sa odzrkadlilo aj na počte strelených gólov. Naviac, sme najlepší aj v obrannej činnosti.
V priebehu jesene ste sa posunuli z pozície asistenta na hlavného trénera. Snažili ste sa niečo zmeniť?
- Nemyslím, že by došlo k výrazným zmenám. Začal som z mojej pozície komunikovať s hráčmi. Chcel som vedieť, aké majú pocity, keď sa darí a aj keď sa nedarí. Začať ich presviedčať, že môžu vyhrať každý zápas. Viac sme začali pracovať na detailoch. Z mojej pozície to nie je ľahké, nakoľko ešte donedávna som bol asistentom trénera. Dôležitou súčasťou práce je aj autorita. Čosi som v Trenčíne odohral a rešpekt som mal vybudovaný. V tomto smere nebol problém. Vedel som, že chalani sú inteligentní. V osobných rozhovoroch pochopili, že na sebe musia tvrdo pracovať. Viac premýšľať nad futbalom aj mimo štadióna. Snažil som sa ich nabádať, aby prišlo k vnútornému obratu. Pomohlo to. Prišli aj výsledky a chalani zistili, že to stojí za to.
V letnom období Trenčín okúsil pohárovú Európu. Čo hráčom dala?
- Chlapci to veľmi ospevovali. Mohli sa porovnať s európskymi mužstvami ako Göteborg a Astra Giurgu. Zanechalo to veľmi dobrý dojem. Na zápasy chodilo veľa ľudí, v Rumunsku sme dokonca hrali na národnom štadióne. Musím povedať, že v Dubnici sme sa cítili ako doma. Pre väčšinu z nich to bola prvá konfrontácia na takejto vysokej úrovni. Aj touto formou sa snažím do nich vstupovať, aby si dali vysoké ciele. Opäť chceme skončiť v tabuľke vysoko, aby sme mali opäť šancu zohrať podobné zápasy. Pre nás je odmenou hrať proti kvalitným európskym tímom. Sebavedomie nám išlo hore. Mohli sme sa porovnať s európskou špičkou. Mužstvu úžasne rastie sebavedomie, ak dokážeme odohrať vyrovnané zápasy proti tímom, ktoré majú výrazne vyšší rozpočet.
Mužstvo už v závere uplynulého ročníka ukázalo, že sa naučilo zvládať dôležité zápasy. Čo je rozhodujúce v tomto smere, aby hráči na ihrisku dokázali v zlomových momentoch zabrať naplno a strhnúť víťazstvo na svoju stranu?
- Sebadôvera. Keď je hráč sebavedomý, tak si dovolí veci, ktoré inak skúša na tréningu a zrazu si ich dovolí skúsiť aj v ostrom zápase a vychádzajú mu. Trénujeme tvrdo a chalani sú si toho vedomí. Niekedy si aj pohundreme, ale to je normálna vec. Odpracovať však musia všetko na sto percent. Ono sa to potom odrazí v zápasoch, keď v záverečných dvadsiatich minútach prepneme na vyšší stupeň. Je to v čase, kedy už súper nevládze. Tam hráči vidia, že drina na tréningoch sa oplatí. Aj za tú obrovskú radosť, ktorá vypukne v kabíne po vyhratom zápase.
V kabíne AS už roky vláde pravý tímový duch a dobrá partia. Čím to je, že sa ju v Trenčíne darí udržať už dlhé roky?
- Hráči si nemôžu vzájomne závidieť. Každý z nich má svoj mini cieľ, ktorý nosí v sebe. Za tým chcú ísť a splniť si ho. Sú si vedomí, že ak ho chcú dosiahnuť, môžu to dokázať iba spolu. Ak by neboli dobrá partia a na tréningu či v zápase si robili naschvály, tak by to nešlo. Dôležitá je dôvera voči sebe samému a aj svojmu kolegovi vedľa v kabíne či na ihrisku. My im ukazujeme cestu, ktorou ísť. Mám poznatky aj od bývalých futbalistov Trenčína. Tí mi potvrdilik, že taká partia ako u nás nie je nikde inde na okolí. Keď to povedia chlapi z vonku, tak si uvedomíte, že na tom niečo pravdy bude.
V priebehu jesennej časti sa zo zostavy vytratil Ramón da Silva. Čo spôsobilo jeho absenciu v základnej jedenástke?
- Na začiatku som na Ramonovi badal, že nejde na sto percent. Rozprávali sme sa medzi štyrmi očami a jeho prístup sa zlepšil. Som zodpovedný za výsledky aj hru mužstva. Ak som videl, že niekto nemaká naplno, tak naskočí chlap, ktorého práca je plnohodnotná. Nemám proti nemu nič, práve naopak. Vždy som sa ho zastával a ešte ako aktívny hráč som s ním chodil do posilňovne a dávali sme si tréningy na viac. Aj keď začal pracovať tak ako si predstavujem, tak na druhej strane som nemal dôvod niečo meniť v stopérskej dvojici. Kleščík aj Rundič pracovali naplno.
Jednou z jesenných osobností Corgoň ligy bol Tomáš Malec, ktorý nastrieľal jedenásť gólov.
- Pôsobenie v Liptovskom Mikuláši mu dalo veľa. Hosťovanie mu výrazne pomohlo. Hral pravidelne. Keby zostal v Trenčíne, iba by naskakoval do zápasov a to by nebolo ono. Od začiatku bol náš žolík. Zo začiatku ho to mrzelo, ale postupne to prestal riešiť. Keď prišiel na ihrisko, pracoval pre tím. Strelil veľa dôležitých gólov. Nie je koniec sezóny a presné zásahy budú jeho motiváciou do ďalšej práce. Urobil veľký progres. Viac gólov strelil, keď striedal, ako keď hral od začiatku. Motiváciou pre neho je streliť čo najviac gólov na jar a odstrániť nedostatky. Pre mňa je skvelé mať v tíme chlapa z lavičky, ktorý strelí góly. Keď šiel na ihrisko, tak som sa mu snažil vliať viac sebadôvery, že tam ide na to, aby mužstvu pomohol gólmi.
