Malé školy musia prijať viacero opatrení, aby prežili. Potrebujú však aj podporu rodičov, aby deti ostávali v mieste svojho bydliska.
TRENČÍN. Málotriedky v regióne majú obavy o svoju existenciu, keďže ministerstvo školstva schválilo minimálne počty žiakov v triedach. Dvanásť žiakov je však podľa viacerých riaditeľov vysoké číslo, niektoré školy majú s dosiahnutím takéhoto počtu posledné roky problém. Situáciu zrejme budú musieť riešiť spájaním aj samostatných tried.
So zánikom škôl však samosprávy nerátajú, pre ich zachovanie plánujú prijať viacero opatrení.
Málotriedky
Malých škôl je v našom regióne dostatok. Nachádzajú sa v Dubodieli, Neporadzi, Skalke nad Váhom, Selci, v Mníchovej Lehote, Chocholnej, Trenčianskych Bohuslaviciach....
Niektoré malé školy však priamo v budove majú aj materské školy, otázka znie, ako budú samosprávy v prípade zrušenia škôl financovať budovy. Starosta obce Skalka nad Váhom Anton Horečný hovorí o situácii v základnej škole, ktorá je spojená so škôlkou. S riaditeľom sa rozprávali o spájaní tried. Ak by však došlo k zániku školy, jednou z možností, ako využiť budovu, je rozšíriť triedy materskej školy aj na horné poschodie, kde momentálne sídli škola. Detí je v obci veľa a nie všetkým vyhoveli. „Určite však školu chceme zachovať, škoda je, že našu školu využívame iba na 50 percent z možného počtu detí v obci, v mestách je to iné,“ hovorí starosta.
Podľa Martiny Burianovej z Obecného úradu v Mníchovej Lehote je budova školy v ich obci príliš prispôsobená deťom. „Nejaká prerábka budovy by bola pre obec problém, keďže nemá dostatok financií,“ hovorí Burianová s tým, v budove sú ešte staré podlahy i okná. Eurofondy je pre obec ťažké získať. „Väčšie školy sa dokážu k financiám ľahšie dostať,“ doplňuje.
Vysoké počty žiakov
Riaditeľka Základnej školy v Mníchovej Lehote Anna Sukubová reaguje na stanovené počty žiakov: „Sú to príliš vysoké počty na malú školu. V niektorých triedach dosahujeme tento počet, v niektorých však nie.“
Situácia by sa dala riešiť spájaním tried, momentálne majú samostatné ročníky. No riaditeľka má obavy, ako to budú vnímať rodičia, keďže stále medzi nimi prevláda mýtus, že dieťa nedostane potrebné vzdelanie v spojenej triede. Škola má v dedine však svoj význam aj z hľadiska kultúry. Kedysi platil zákon, ktorý stanovoval, aby žiaci navštevovali školy v mieste bydliska, naplniť triedu žiakmi nebol problém.
Školu v Skalke nad Váhom tiež znevýhodňuje blízkosť plnoorganizovaných škôl v Dolnej Súči, v Nemšovej a v Trenčíne. Podľa riaditeľa Petra Moravíka môže klesnúť aj počet záujemcov o bývanie v obciach, v ktorých nebudú zriadené organizácie tohto typu. Čo bude ďalej so školou musia riešiť už v súčasnosti, keďže im od septembra klesol počet žiakov.
„Zrejme budeme musieť spájať aj tie ročníky, ktoré sú momentálne samostatné. To je jedna z možností,“ hovorí riaditeľ, ktorý by chcel zachovať v škole aj počet učiteľov, otázne je však dokedy.
Osobitné prípady
Zriaďovatelia majú podľa ministerstva ešte niekoľko možností, ako vyriešiť situáciu s počtami žiakov. „Novela dáva možnosť zriaďovateľovi ešte znížiť minimálny počet žiakov na triedu, a to v osobitných prípadoch, ak by napríklad deti museli dochádzať do školy viac ako šesť kilometrov, či ak je z celkového počtu žiakov školy viac ako 80 percent zo sociálne znevýhodneného prostredia,“ objasňuje Michal Kaliňák, hovorca ministerstva školstva.
