Kolektívna zmluva medzi odborármi, vládou a združením miest a obcí o zvýšení platov v štátnom a verejnom sektore je podľa pracovníkov nedostačujúca.
TRENČÍN. „Je to nedostačujúce,“ reagoval Michal, zamestnanec štátnej správy v trenčianskom regióne. Podľa neho rokovanie vlády s odborármi, ZMOS–om neprinieslo žiaduce zmeny.
„Na základe kolektívneho vyjednávania sa pracovníkom vo verejnej službe zvyšuje platová tarifa o 16 eur,“ povedal Miroslav Šmál z tlačového odboru ministerstva financií.
Kolektívna zmluva
ZMOS pri vyjednávaní zdôrazňovalo problémy s platmi v samosprávach. „V niektorých obciach a mestách sa neupravovali aj viac ako tri roky. Z rozpočtov obcí a miest sa darí samosprávam zabezpečovať len základné služby pre občanov,“ povedala hovorkyňa združenia Marta Bujňáková. Združenie preto podľa jej slov rokovalo s predstaviteľmi vlády o vrátení podielu miest a obcí na daniach.
„Výsledky rokovania, teda zvýšenie podielu na daniach na 67 percent od roku 2014, umožnia samosprávam aspoň čiastočne riešiť aj platové podmienky svojich zamestnancov,“ dodala Bujňáková. Zlý stav vo verejnej a štátnej sfére monitoruje aj Slovenský odborový zväz verejnej správy. „Aj keď s navýšením platových taríf o 16 eur nie sme úplne spokojní, veríme, že je to prvý krok na zlepšenie odmeňovania približne 340-tisíc zamestnancov verejnej správy, ktorí majú hlavne na úrovni miestnej štátnej správy platy veľmi nízke,“ povedala Mária Mayerová, predsedníčka odborov.
Problémy úradníkov
„Ľudia väčšinou žijú v predstave, že platy úradníkov sú pomerne vysoké a na otázky zvyšovania platov sú citliví. Okrem iného i preto, lebo sme platení z daní. Niektorí to dávajú jasne pocítiť, keď prídu vybavovať niečo na úrad. Podaktorí vedia byť aj nepríjemní. Pravda je však taká, že mzda sa pohybuje presne v rovnakom rozmedzí ako, napríklad práca za pásom v bežnom závode,“ vysvetlil Milan.
Podľa neho sa často zabúda na to, že štátni úradníci sú v prevažnej miere vysokoškolsky vzdelaní ľudia. „Všetko zhoršujú aj nejestvujúce posudzovanie zásluh a takmer žiaden kariérny postup,“ dodal.
Vyhorenie
Podľa psychiatričky Slávky Lenerovej z Brezovej pod Bradlom môže v takýchto prípadoch dôjsť aj k syndrómu vyhorenia, čo predstavuje ťažkú formu depresívneho stavu. „Tento pocit zúfalstva umocňuje aj to, že títo ľudia majú svoje skúsenosti jednostranne zamerané a ťažko sa vedia potom uplatniť v inom zamestnaní,“ vysvetlila Lenerová.
„Ľudia by v týchto prípadoch mali dôsledne dodržiavať pracovný čas, nerobiť nadčasy a vyberať dovolenky, aby si ich nenechali preplácať. Tež by sa nemali rozprávať o práci doma, mali by sa venovať inej aktivite, cestovať a prichádzať do styku s inými ľuďmi, nielen s kolegami,“ dodala Lenerová.
