Egon Lánský, novinár, politik, komentátor, senátor Děčína, bývalý podpredseda českej vlády, zomrel v pondelok 25. novembra vo veku 79 rokov.
TRENČÍN. V živote okúsil Egon Lánský mnohé životné príkoria a veľa dokázal. Narodil sa v Trenčíne v rodine Lowyovcov v roku 1934. S Trenčínom sa mu spájala emotívna mladosť. Navštevoval tu základnú školu, gymnázium, skautoval, plával a pracoval v robotníckych profesiách. Detstvo mu sťažoval židovský pôvod. Druhú svetovú vojnu prežil zázrakom s matkou - lekárkou. Otec v Londýne pracoval pre exilovú vládu.
Neskôr sa nevyhol deportácii, a tak sa cez zberný tábor v Seredi dostal do Terezína, kde bol oslobodený a stretol sa so svojím otcom. Po trpkej vojnovej skúsenosti si zmenil priezvisko na Lánský.
Pre jeho protikomunistické aktivity a nonkonformnosť ho vylúčili z troch vysokých škôl. Striedal rôzne administratívne a manuálne profesie, až v rokoch 1967-68 skončil v Ekonomickom ústave ČSAV. Bol spoluzakladajúcim členom Klubu angažovaných nestraníkov (KAN).
Po vstupe sovietov sa rozhodol emigrovať do Švédska, striedal rôzne podradné profesie. Vyštudoval politológiu a históriu na univerzite v Lunde. Živil sa ako konzervatívny politický komentátor. Prijal zamestnanie novinára v londýnskom BBC (1981-84). Zmenil redakciu a rok 1989 ho zastihol ako novinára mníchovskej Slobodnej Európy. Vrátil sa do vlasti a stal sa hovorcom ministerstva zahraničných vecí. Vymenovali ho za vyslanca československej stálej misie v Rade Európy. Spoluinicioval vznik politickej strany, ktorá chcela zabrániť rozpadu Československa. Následne sa stal hovorcom predsedu ČSSD Miloša Zemana.
Vo voľbách ho zvolili za senátora obvodu Děčín, vstúpil do ČSSD a vymenovali ho za podpredsedu vlády. Z tohto miesta rezignoval zo zdravotných dôvodov. V ostatných rokoch pôsobil ako novinár na voľnej nohe a žil v Prahe. Okrem iných aktivít sa príležitostne vracal aj do Trenčína, kde ako hosť prednášal na miestnej univerzite. Je objektívne spomenúť aj jeho údajnú neobjasnenú spoluprácu s vojenskou kontrarozviedkou predošlého režimu.
Tieto fakty sú obecne známe a pripomenúť si treba aj jeho vôľové a ľudské vlastnosti. Egon bol veľmi vnímavý, analytický človek s dostatkom nadhľadu. Zádrapčivý diskutér, ktorému nikto nezobral jeho názor. Kamarátsky, veselý a zábavný. Udržiaval si blízke vzťahy s priateľmi z mladosti. Pre vyhranenosť svojej povahy neváhal byť jedovatý a s nástojčivosťou trval na tom, v čo veril.
K osobnostiam neexistuje neutrálny postoj, a tak ho ľudia mali radi, alebo ho považovali za svojho odporcu. Dá sa to pripísať aj jeho vyhranenému názoru, ktorým vzhľadom na životné skúsenosti predbiehal svojich vrstovníkov. V debatách vedel všetko prifarbiť faktografiou alebo plastickým osobným zážitkom. S bravúrnosťou prenikal do nového spoločenského prostredia, kde nemohol zostať nepovšimnutý.
Autor: Robert Lifka, (tn)
