Spomienková výstava k nedožitej sedemdesiatke výtvarníka Paľa Mihalka pripomenula dielo novomestského autora.
TRENČÍN. Stovky obrazov, desiatky výstav - samostatných i kolektívnych, doma aj ďaleko za hranicami Slovenska - vo Viedni, Moskve, Londýne, predstavujú bohatú žatvu jeho umeleckej a ľudskej dráhy. Časť z nich predstavila Galéria M. A. Bazovského v Trenčíne minulý týždeň. O autorovi, ktorého verejnosť poznala ako umelca majestátnych zvierat, porozprávala kurátorka výstavy Alena Hejlová.
* Množstvo významných regionálnych výtvarníkov pochádza z Nového Mesta nad Váhom, Paľo Mihalko bol jedným z nich. Ako začínal ?
- Paľo Mihalko študoval výtvarníctvo súkromne u popredných akademických maliarov Petra Matejku a Juraja Kréna. Istý čas odovzdával svoje výtvarné znalosti ako učiteľ maľby v Novom Meste nad Váhom. Pedagogicky pôsobil tiež na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave. Mihalko bol hlavným organizátorom a prezidentom medzinárodného výtvarného sympózia VAGUS.
* Čo jeho umelecká inšpirácia, čo najradšej tvoril?
- Svoje umenie Mihalko prezentoval najradšej prostredníctvom figúry koňa. V jeho zobrazení koncentroval svoju životnú skúsenosť a poznanie, svoju húževnatosť, hľadačstvo a pozitívny prístup k životu. Mihalko sa rozhodol spoznávať zvieratá do hĺbky, veľa za nimi cestoval. Bol vo Viedni, v Lipici, na maďarskej puste, pochodil mnoho slovenských žrebčínov. Dlhý čas strávený s koňmi naučil maliara aj niečo iné. Hovorieval: „Pokiaľ sa na ne pozeráte, spravíte všetko možné, len ich nenamaľujete. Medzi kone musíte vstúpiť. Zrazu sa ocitnete medzi nimi vo chvíľach pokoja, keď radostne erdžia, preháňajú sa, ale aj keď majú strach. Jednoducho, zažijete konský život.“ Mihalko vnímal a rešpektoval anatomické detaily i osobitosti jednotlivých plemien. Snažil sa zvýrazniť tie časti tela, ktoré boli určujúce pre vyjadrenie jedinečnosti zjavu a povahy zobrazovaného zvieraťa. Citlivo vedenou líniou vyhmatával základný tvar. Profesionálnym maliarskym rukopisom odhaľoval dokonalú súhru svalov, majestátnosť tvarov, múdrosť pohľadu.
* Dokonalosť v nedokonalom svete?
- Vo svete preplnenom zložitými vzťahmi a komplikovanými skutočnosťami sústredil svoju pozornosť na zobrazenie koní. Nie náhodou sa stali akýmsi skúšobným kameňom jeho umeleckého majstrovstva. Intenzívne štúdium zvieracej figúry, analytické skúmanie fyziognómie, vnáranie sa do „psychiky“ zvieraťa priviedlo Mihalka tiež k hlbším úvahám. Zvieracie spodobenie bolo pre neho symbolom protichodnosti, odrazom mikrosveta vzájomných vzťahov, a to aj ľudských.
* Mal aj iné inšpirácie?
- Málokto vie, že Paľo Mihalko objavil pre seba aj krajinu. Priam bytostný vzťah pútal umelca ku krajine jeho detstva, k okoliu Trenčianskych Bohuslavíc, Bošáce a Nového Mesta nad Váhom. Tento kraj ho odjakživa lákal, k nemu sa vo svojich kresbových záznamoch často vracal. Štúdium krajiny, najmä plenérová krajinomaľba, sa stala jeho trvalou konštantou.
Autor: tn
