DUBNICA NAD VÁHOM. Dubnický technologický inštitút pripravil niekoľko prednášok s renomovanými profesormi na aktuálne témy. Na tému globalizácia, kríza vo svete a výzvy pre ekonomickú vedu prednášal profesor Milan Šikula, s globalizáciou vo svete vzdelávania prispel k popularizácii vedy profesor Peter Plavčan. Poslednou prednáškou Aký som učiteľ zaujal profesor Peter Gavora.
Kríza, Amerika sa nepoučila?
Ústredný námet – globalizácia – priniesol pre všetkých nadšencov množstvo nových podnetov počas dvoch prednášok. Profesor Šikula predostrel veľmi zaujímavú tému, a to nové výzvy pre ekonomiku ako vedu. Podľa jeho slov totiž aktuálne udalosti vo svete, a najmä neustále prepieraná téma globálnej krízy, priniesli do vnímania trhu nové poznatky. Niekdajšie dogmy už neplatia, trh nastoľuje nové systémy a nové cykly.
„Pozornosť ekonómov by sa mala venovať novým javom, keďže aj globálna kríza sa doteraz hodnotila ako štandardná klasická kríza, a nie je to tak. Táto kríza je omnoho komplexnejšia. Renomovaný americký ekonóm totiž odhalil superdlhý finančný cyklus, ktorý začal už koncom sedemdesiatych rokov a zahŕňa zmeny, ktoré spôsobili krízový stav vo svete,“ objasnil profesor Šikula príklad z ekonomickej vedy.
Mnohí totiž poznajú klasický výklad globálnej krízy, a to nízka úroková sadzba na americkej pôde, následné hromadné nakupovanie hypotekárnych úverov, vytvorenie bubliny, ktorá však rýchlo spľasla, keď v Amerike znovu úrokovú sadzbu zvýšili a ľudia neboli schopní splatiť úroky.
Podľa profesora, ak by išlo o klasické ekonomické dogmy, tak by kríza bola iba na úrovni hypotekárnej krízy a nepohltila by svet. „No nastala expanzia finančného sektora a ten začal žiť vlastným životom. Preto aj niekdajšie poučky, že množstvo peňazí sa prispôsobuje potrebám ekonomiky, už dnes neplatia,“ vysvetľuje Šikula.
Na americkej pôde sa však scenár s pohybmi úrokovej sadzby opakuje znova, preto otázka, či sa Amerika poučila, je na mieste. „Otázne je, či sa chcú poučiť,“ hovorí Šikula, podľa ktorého sa vytvárajú iba ďalšie bubliny, ktoré však opäť spľasnú a doplatí na to radový občan. Základný problém krízy, a to nedostatočný dopyt a polarizácia spoločnosti, kde existuje pár bohatých a milióny bez prostriedkov, sa podľa profesora však stále nerieši.
Profesor Šikula objasnil nové výzvy pre ekonomiku.
Globalizácia vo vzdelávaní
S ďalšou zaujímavou prednáškou prišiel i profesor Peter Plavčan. Nedalo neopýtať sa čisto „dnešným“ spôsobom.
Hovorili ste o rozdiele medzi poznatkom a vedomosťou. Nemáte pocit, že globalizácia priniesla veľa poznatkov, ale ľudia, respektíve žiaci, ich nemajú reálne v hlave?
„Určite áno, práve preto obdivujem mladých ľudí, lebo tých poznatkov je veľa, neuveriteľne rýchlo pribúdajú, a je veľmi ťažké sa zorientovať, ktoré sú potrebné pre náš osobný alebo pracovný život,“ objasnil a pridal prípad z praxe. „Keď som bol mladý, bola skupina Abba desať rokov na čele rebríčka hitparády, nemuseli sme riešiť iné skupiny. Teraz je to iné, všetko sa mení.“ Profesor Plavčan sa o slovenských školách vyjadruje iba pozitívne. Podľa neho sa o našich absolventoch hovorí často iba v zlom. Ale štatistiky hovoria jasne.
„Do polroka po skončení štúdia je 12 percent nezamestnaných z radov absolventov, ale po roku a pol bolo zo 70 tisíc absolventov iba desať nezamestnaných.“. Uznáva, že nie každý sa zamestná v práci, ktorá zodpovedá jeho kvalifikácii a vzdelaniu, ale zamestnajú sa skoro všetci, čo nám aj v iných krajinách „závidia“.
Profesor Plavčan fandí slovenskému školstvu.
Technický výkon, ale i umelecké podanie
K téme vzdelávanie prispel svojou prednáškou i profesor Peter Gavora. Ústrednou myšlienkou bola viera učiteľa vo vlastné schopnosti. Spýtali sme sa, či nastoľuje táto doba nové výzvy v disciplíne detí, či sa naozaj žiaci natoľko zmenili, aby potreboval učiteľ ešte väčšiu vieru vo vlastné schopnosti.
„Nerád zovšeobecňujem, faktom ale je, že súčasné deti sú informačne násobne bohatšie ako sme boli my. No druhá vec je, že prichádza väčšia miera slobody a vzniká disproporcia s disciplínou, postojmi, nie je to u všetkých detí, ale je to trend,“ hovorí Gavora. A aký by teda mal byť učiteľ dneška? „Každý si pamätá láskavého učiteľa, ktorý učil zaujímavo a vedel to didakticky podať. Učiteľ by mal byť ako krasokorčuliar, čiže podať niečo ako technický výkon, ale i umelecké podanie,“ dodal Gavora.
