TRENČÍN. Obce na okraji miest sa každým rokom rozrastajú. Nový trend sťahovania sa mimo mestských zón pokračuje a obce okolo Trenčína ako Soblahov, Trenčianska Turná či Zamarovce priberajú nových obyvateľov. Spolužitie medzi pôvodnými dedinskými ľuďmi a „cudzármi“, ako ich zvyknú volať, prináša nové prvky do niekdajšieho pokojného dedinského života. Starostovia obcí sa novým prírastkom tešia, chýbajú im však nástroje, ako mať z nových obyvateľov osoh v podobe podielových daní.
Podielové dane
Starosta obce Zamarovce Stanislav Červeňan víta rozrastanie obce. Za posledné tri roky pribudlo takmer sto nových obyvateľov. „A to sú iba tí, ktorí sa na pobyt oficiálne prihlásili,“ hovorí starosta. Podľa neho sú to zväčša mladí ľudia, výrazne problémy nie sú.
„Chýbajú však páky, aby sa prihlásili na trvalý pobyt v našej obci. A tak nám unikajú podielové dane, čo je pre obec najväčší peňažný obnos,“ objasňuje Červeňan. Niektorí obyvatelia síce platia bežné poplatky za smeti, trvalý pobyt však majú napríklad v Trenčíne, a tak peniaze idú do Trenčína a nie do Zamaroviec. Do bežného života obce sa príliš nezapájajú. Niektorí prichádzajú najmä za pokojom a podľa toho aj žijú.
Noví obyvatelia prinášajú do tradičných dedín aj nové prvky spolužitia. Mnohí domáci im vytýkajú aj vysoké múry.
„Na jednej strane chápem, že idú za pokojom, ale je to, akoby tu ani nebývali. Bežne ich v dedine nestretneme. Kedysi sa všetci ľudia v dedine poznali a dnes to už tak nie je,“ hovorí päťdesiatnička Mária o svojich skúsenostiach s novými obyvateľmi.
Trenčín sa drží na nule
Ľudia migrujú a sťahujú sa na vidiek. Niektoré mestá v regióne tak majú výrazný úbytok ľudí. Podľa údajov Štatistického úradu v Trenčíne ubudlo v Trenčianskom kraji ku koncu roku 2012 najviac ľudí v Prievidzi (340), v Bánovciach a v Považskej Bystrici. Trenčín má na svojom konte nulu. Z ďalších miest kraja naopak zaznamenali prírastok Ilava a mierny nárast i Nemšová.
