DOLNÁ PORUBA. Základná škola v Dolnej Porube má obavy o existenciu druhého stupňa. Po tom, čo si v lete ministerstvo školstva pozvalo riaditeľku školy i starostu obce na „rozhovor“ o racionalizačných opatreniach, je ďalšia existencia druhého stupňa stále nejasná. Medializované informácie o zoznamoch škôl „na odstrel“ tak dostávajú stále ostrejšie kontúry. Protestujú však obce, riaditelia i samotní rodičia. „Je to necitlivý zásah, rozhodujú o ňom zrejme ľudia, ktorí o fungovaní v obciach nemajú ani potuchy,“ rozhorčene reaguje Miroslav Kopčan, starosta Dolnej Poruby.
Rušenie škôl?
Úbytok žiakov je posledné roky fakt, ktorým ministerstvo operuje pri narábaní s pojmomracionalizácia škôl.
No zahŕňa nielen šetrenie prostriedkov, ale zrejme i šetrenie s počtom škôl, keďže nedávno odkleplo ministerstvo rušenie dvoch stredných škôl v Myjavskom okrese.
„Pozvali nás na ministerstvo. Najviac rezonoval piaty ročník. Prvé informácie boli v tom duchu, že pokiaľ bude pätnásť detí v tomto ročníku, tak to bude v poriadku,“ objasnil starosta Kopčan. Do ďalšieho školského roka však môže v Dolnej Porube nastúpiť iba šesť žiakov. Rozdiel 16 803 eur v rámci prepočtov na žiaka, ktoré slúžia na zabezpečenie nákladov školy, dokáže obec podľa starostu vykryť z prostriedkov obce s využitím ďalších opatrení.
Čo na to ministerstvo
Ministerstvo na otázku, čo bude so školou, od svojich racionalizačných opatrení zatiaľ neupúšťa.
Navrhuje ukončiť vzdelávanie na druhom stupni, ak bude počet žiakov v piatom ročníku nižší ako 15 od najbližšieho školského roka.
„Ak zriaďovateľ prijme návrh racionalizačného opatrenia uloženého ministerstvom, tak môže požiadať o ďalšie peniaze v rámci dohodovacieho konania. Ak nie, nemôže žiadať o ďalšie finančné prostriedky,“ vysvetľuje Michal Kaliňák, hovorca ministerstva s tým, že o tom, či zriaďovateľ vykoná racionalizačné opatrenia alebo nie, rozhoduje zriaďovateľ, nie ministerstvo.
Hovorca upozorňuje, že aj v ďalšom období bude ministerstvo uskutočňovať racionalizačné opatrenia.
„A to vo vzťahu k zriaďovateľom škôl, ktorí žiadajú o dofinancovanie,“ dopĺňa Kaliňák. Do školy však obec dala nedávno množstvo prostriedkov na výmenu vykurovacieho systému, obnovu nádvoria, rekonštrukciu schodiska, či zakúpenie troch interaktívnych tabúľ.
Do školy investovali
Obec chce školu jednoznačne zachovať. „Môj otec túto školu pred päťdesiatimi rokmi postavil a dal do prevádzky. A ja ju mám pochovať?“ pýta sa starosta.Takisto pridáva porovnanie: „Súkromné školy dostávajú toľko isto peňazí ako štátne, ale majú viac možností, kde však majú vziať peniaze malé školy?“
Výhody malých škôl
Škola, kam chodí 72 žiakov v deviatich ročníkoch, má podľa riaditeľky Pavlíny Vakošovej množstvo výhod. Je nielen vzdelávacím, ale i kultúrnym centrom v obci. Žiaci sa podieľajú na kultúrnych, športových podujatiach, školu využívajú i na voľnočasové aktivity. So svojím typickým až rodinným charakterom podľa slov riaditeľky netrpí škola anonymitou, prejavmi šikany, drogovými závislosťami a prípadné problémy môžu riešiť ihneď v zárodku.
„Práve nízky počet žiakov umožňuje poskytovať, nazvem to „bonus“, taký žiadaný, individuálny prístup k žiakovi i zákonnému zástupcovi,“ hovorí riaditeľka.
Ďalšou výhodou je podľa psychologičky Veroniky Kuricovej aj nižšia kriminalita. V menších dedinských školách, kde sa učitelia a deti navzájom poznajú, sa školské prešľapy jednoduchšie riešia.
„Dieťa jednoznačne profituje, ak je škola blízko jeho domova a v triedach je menší počet detí, prípadne sa deti poznajú aj z mimoškolského prostredia. Vzdialené dochádzanie pre malé deti komplikuje aj rodičovskú situáciu, dieťa môže zažívať nadbytočný stres,“ vysvetľuje psychologička.
Autor: Magdaléna Švančarková
