Lesníci sprevádzali študentov základnej školy po náučnom chodníku v Haluziciach. Haluzická tiesňava je od roku 1963 vyhlásená za chránený prírodný výtvor.
HALUZICE. Žiaci siedmeho a ôsmeho ročníka Základnej školy v Trenčianskych Bohuslaviciach vymenili bežné vyučovacie hodiny za náučný pobyt vo voľnej prírode. Pracovníci lesnej pedagogiky z odštepného závodu Trenčín im pútavo predniesli výnimočnosť neďalekej prírodnej pamiatky v obci Haluzice.
Školáci v prírode
„Snažíme sa deti dostať von do prírody prostredníctvom zážitkového učenia, nejakým spôsobom ich upútať, ukázať im zaujímavosti o lese, prírode, ochrane, sem-tam zbierame odpadky, aby sa naučili, že to, čo si do lesa prinesú, treba aj z lesa odniesť,“ povedala lesná pedagogička Eva Božková. Deti počúvali výklad lesníkov počas exkurzie po náučnom chodníku v Haluzickej tiesňave, ktorý upravili pracovníci Lesnej správy, odštepného závodu v Trenčíne. Deti počúvali výklad lesníkov prvýkrát, podobné exkurzie však základná škola organizuje často.
„Chodievame pravidelne na exkurzie väčšinou v rámci ôsmeho ročníka, keďže ôsmaci majú geológiu a súvisí to aj s učivom,“ povedala učiteľka Dana Holičková. Žiaci často spoznávajú aj svoje okolie. „Chodievame aj do Bošáce, na kopanice Grúň či Veľký Lopeník, kde žiaci spoznávajú spôsob života na vidieku,“ vysvetlila. Pre školákov sú podľa nej tieto náučné exkurzie dôležité. „Dnešná generácia prijíma informácie pasívne, nebaví ich len memorovanie, ale skôr ich osloví vizuálna a auditívna stránka exkurzie,“ dodala Holičková.
Žiaci si náučnú hodinu v Haluziciach pochvaľovali. „Som tu už štvrtýkrát a občas sem chodíme aj zo školy a turistického krúžku. Páčia sa mi tu tie skaly, stromy a taká zaujímavá atmosféra,“ povedal siedmak Matúš Bujna.
Náučný chodník v Haluziciach zaujal aj dievčatá. „Zaujalo ma to, že sa neučíme v škole len o zaujímavostiach na iných kontinentoch alebo inde na Slovensku, ale vidíme, aké to je aj tu v blízkosti, kde žijeme,“ povedala ôsmačka Sofia Švachová.
Prírodná pamiatka
Haluzická tiesňava je od roku 1963 vyhlásená za chránený prírodný výtvor. Má rozlohu tri a pol hektára a je to kaňon hlboký 50 metrov a dlhý jeden kilometer. „Pre verejnosť je to významné miesto, pretože v tiesňave museli postaviť prehrádzky a zároveň zaujímavým spôsobom ju zabezpečiť, pretože erozívna činnosť potoka zapríčinila, že potok unášal všetky sutiny do Haluzíc,“ vysvetlila Božková.
O toto významné dielo, teda zabezpečenie kaňona, sa postaral profesor Leo Skatula okolo roku 1926. „Profesor Skatula prišiel s návrhom stabilizovať tieto svahy tak, aby deštrukčnú činnosť, ktorá tu prebiehala, zastavil,“ povedal lesník Adrián Dedík.
Bez tohto zásahu by neexistoval ani neďaleký vzácny románsky kostolík z 13. storočia. Zásah bol aj na túto dobu výnimočný a veľmi šetrný k prírode. „Do spodnej časti svahu vysádzali vlhkomilné dreviny, jelšu, topole, vŕby a okolo kostolíka zase borovicu čiernu a sosnu,“ povedal Dedík. Pracovníci tak zabezpečili vďaka stromom a ich koreňom spevnenie svahu.