Pred sto rokmi, 23. septembra 1913, sa početná trenčianska židovská komunita dočkala otvorenia novej synagógy. Neologická budova synagógy podnes patrí k najkrajším historickým pamiatkam svojho druhu na Slovensku.
TRENČIN. Dnešnú synagógu postavili čiastočne na mieste, kde bola predtým pôvodná modlitebňa, slúžiaca početnému židovskému obyvateľstvu mesta.
Dnešné Štúrove námestie, kde bývali v minulosti obilné trhy, malo remeselnícko-obchodnícky charakter. Sústredenie prevažne židovských obchodníkov v tejto časti predmestia podmienil charakter jeho zástavby.
Práve v tejto časti predmestia mali židia už v roku 1720 svoju modlitebňu v jednej z miestností židovského domu. V roku 1747 si zriadili modlitebňu v dome bývalej zásobárne. O štyridsať rokov neskôr si židovská komunita postavila novú drevenú synagógu tesne pri západných hradbách, neďaleko Dolnej brány mesta.
Po rozsiahlom požiari mesta v roku 1790 museli synagógu postaviť nanovo, pretože pôvodná zhorela i s mnohými historicky cennými dokladmi. K synagóge pribudla v roku 1862 aj židovská ľudová škola, najskôr prízemná, neskôr nadstavaná o jedno poschodie. Pred druhou svetovou vojnou ju navštevovali aj deti z nežidovských rodín, pretože mala veľmi dobré meno.
Židovská škola so synagógou okolo roku 1921.
FOTO: ZBIERKY TRENČIANSKEHO MÚZEA
V roku 1873 pôvodne drevenú modlitebňu rozšírili aby mohla slúžiť svojmu účelu až do postavenia novej synagógy v roku 1913.
Stavba novej budovy
Priestorovo už stará modlitebňa nevyhovovala, preto sa rozhodli predstavitelia tunajšej neologickej náboženskej obce na svojom zasadnutí v októbri 1905 postaviť novú reprezentačnú synagógu. Projektová príprava bola zadaná trenčianskej firme Scholz a Materna. Výbor, ktorého členom bol aj vtedajší predseda židovskej obce Alexander Schlessinger a rabín Moriz Diamant, sa mal postarať aj o financovanie stavby.
Projekt sa napokon zrejme z nedostatku peňazí neuskutočnil. Až o päť rokov neskôr v roku 1910 nový stavebný výbor zabezpečil finančné krytie celého projektu. Posledné bohoslužby v starej trenčianskej synagóge boli 9. apríla 1912. Po nich pôvodnú synagógu zbúrali a čiastočne na jej mieste a na susednom pozemku Štefana Langeho postavili za 18 mesiacov nový židovský svätostánok.
Návrh projektanta, piešťanského rodáka Richarda Scheibnera z berlínskeho ateliéru, a Pála Huga vybrali ako najlepší. Náklady na výstavbu stáli 160-tisíc korún. Uskutočnila ho trenčianska stavebná firma Niegreisz a Fuchs. Plány židovského svätostánku z apríla a mája 1912 sú dnes uložené v tunajšom Štátnom archíve.
Architektonický skvost
Synagóga v Trenčíne patrí k najkrajším a najzaujímavejším architektonickým dielam svojho druhu na Slovensku. Historizujúcu stavbu s byzantskými a maurskoorientálnymi prvkami so štvorcovým pôdorysom autori preklenuli dominantnou kupolou na tambure a pendantívoch. Akoby sa projektanti inšpirovali kupolou známeho chrámu Hagia Sophia v Istanbule, pravdaže, v jednoduchšom a menšom meradle. Do tohto priestoru sú z troch strán, vstupnej a oboch bočných, vstavané stupňovité empory -ezrat našim.
Nad centrálny priestor sa v pozdĺžnej osi napája trojloďová predsieň s hlavným vstupom a za záverom obdĺžniková prístavba miestnosti pre kancelára. Centrálna stavba na štvorcovom pôdoryse má štandardnú architektonickú výbavu zvyčajnú pri vtedajších synagógach - tvaroslovie orientálnej proveniencie.
Vzácny nález
Na budove, ktorá bola dlho skladiskom, sa nedochovalo viacero vnútorných prvkov, pôvodnú výmaľbu niekoľkokrát prekryli bielou farbou, až pri poslednom pamiatkovom výskume odborníci objavili vzácnu pôvodnú omietku interiéru. Obnovili výmaľbu kupoly s orientálnym ornamentom, pôvodne bola tmavšia, sýtomodrá.
Almemor, vyvýšené miesto s pultom pre predčítanie Tóry, bol umiestnený oproti hlavnému vchodu, nechýbali menory - sedemramenné svietniky. Celému interiéru synagógy dodnes dominuje mohutný, bohato zdobený luster zavesený na reťazi z vrcholu kupoly.
Pôvodný interiér synagógy.
FOTO: ZBIERKY TRENČIANSKEHO MÚZEA
Modré steny synagógy oživili farebné vitráže okien, prevládala žltá, zelená, modrá a červená farba. Vitráže pôvodne vypĺňali celé okno a neboli iba na jednej strane synagógy, kde ich môžeme obdivovať dnes. Fasády sú komponované s dôrazom na čelný severný a bočný západný pohľad, pretože z ostatných strán je synagóga súčasťou staršej zástavby, hlavný vchod umiestnili zo strany židovskej školy.
Synagógu, umelecko-historicky hodnotnú stavbu, postavili už s využitím modernej technológie železobetónových konštrukcií s uplatnením dobového štýlu. Zábradlia, mreže, výplne okien a dverí, svietidlá, sú blízke viedenskej secesii a moderne, ktorá aj do najmenšieho detailu vnášala nové formy.
Krutá časť histórie
V období I. ČSR mala trenčianska židovská náboženská obec takmer 2 000 členov, priestrannú synagógu využívalo židovské obyvateľstvo do druhej svetovej vojny.
V roku 1941 prežila bombový útok, ale v tom istom roku ju poškodili a znesvätili aj príslušníci trenčianskej nacistickej organizácie Freiwilligeschutzstaffel a Hlinkovej gardy, pričom zničili aj jej vnútorné zariadenie. Podľa pamätníkov počas vojny vtrhli do synagógy vojaci na koňoch. Počas holokaustu bola trenčianska židovská komunita takmer vyhladená, po skončení druhej svetovej vojny sa do Trenčína vrátilo veľmi málo židov. Po opätovnom vysvätení synagógy v júni 1948 osadili na budove pamätné tabule s menami vyše 1500 zavraždených a padlých židovských obyvateľov Trenčína.
Keď synagógu prevzal do vlastníctva štát, po generálnej oprave kompetentní rozhodli o jej využití - od roku 1951 slúžil rozsiahly interiér dlhé roky ako sklad odevov. Málopočetná židovská komunita v meste a na okolí sa mohla stretávať iba v malej modlitebni v bývalej miestnosti kancelára.
Využitie synagógy
V rokoch 1974 - 1984 pristúpili k ďalšej rozsiahlej obnove i pre narušenie statiky budovy. Jej cieľom mala byť komplexná revitalizácia, ktorá by zabezpečila vhodné využitie a udržanie funkčnosti objektu bývalej synagógy. Náročný projekt Mestského kultúrno-spoločenského centra, v ktorom sa počítalo i s divadlom, sa nezrealizoval. Synagóga bola napokon obnovená ako výstavná sieň a na tieto účely sa využíva dodnes. V roku 1990 v zadnej časti objektu opäť obnovili aj malú modlitebňu, kde sa príležitostne stretávajú židovskí veriaci, osadili i novú tabuľu na počesť umučeným obetiam holokaustu.
Pri príležitosti 100. výročia otvorenia trenčianskej synagógy sa z iniciatívy predsedníčky Židovskej náboženskej obce Trenčín, Oľgy Hodálovej, konalo v piatok 11. októbra 2013 v jej priestoroch spomienkové stretnutie, ktorého sa zúčastnili domáci i zahraniční hostia.
Pramene: Trenčan, október 2008, mestské noviny, Babičová, K. Hábl,V.: História židovského svätostánku, Trenčianske noviny, roč.51,č.50 z 5.12.1995, podklady a informácie architekta Júliusa Brunu, Alice Krištofovej, knižnica Trenčianskeho múzea, brožúra In memoriam.
