Projekt Mestské zásahy Trenčín 2013, ktorý organizuje Richard Ščepko, prezentuje 37 návrhov na zmenu Trenčína. Každý týždeň vám počas víkendov predstavíme jeden z nich. Dnes si predstavíme návrh s názvom Prepojenie mestského parku a Štefánikovej ulice od architekta Branislava Andela.
TRENČÍN. V Trenčíne máme prakticky iba dva parky a vďaka fenoménu akým je Brezina si to ani neuvedomujeme. Nič to však nemení na tom, že parky a zeleň v meste chýbajú a aj tie parky čo v meste sú nie sú v ideálnom stave a nie je možné ich využívať na 100 percent. Mestský park akým je park M.R.Štefánika by mal byť čistý, upravený a plný ľudí.
Keď sa človek prejde v lete parkom napríklad v Barcelone vidí všade okolo seba ľudí na dekách, ktorí si vyšli na piknik alebo len tak relaxovať. Vlastne stačí zájsť v Bratislave do Medickej záhrady a už vidíme rozdiel. V trenčianskom parku ľudia polihujú v tráve iba počas festivalu Pohoda alebo ak sú bez domova.
Relaxácia v parku má byť bežná.
Problém je, že park je chátrajúci, nesúčasný a obkolesený z jednej strany železnicou a z druhej frekventovanou Štefánikovou ulicou. Riešením je kompletná rekonštrukcia, ktorá citlivo zohľadní okolitú situáciu. S tou treba ešte chvíľu počkať, kým sa vyjasní situácia okolo rekonštrukcie stanice a železnice a kým mesto bude schopné vyčleniť prostriedky na takýto účel. Navrhujem však už pred tým riešiť urgentný problém časti parku, ktorá je v kontakte so Štefánikovou ulicou, nasledovaná rekonštrukciou samotnej Štefánikovej ulice.
V súčasnosti oddeľuje park od tejto ulice nepriepustný pás krovín, ktorý od nej izoluje ľudí, bráni v pohybe, nechráni však dostatočne pred hlukom a výfukovými plynmi.
V mojom návrhu chcem dosiahnuť opak. Ľudia by mali mať po meste voľný pohyb, čo najmenej bariér a prekážok, ktoré je nutné obchádzať. A zároveň hluk a smrad zo Štefánikovej nemôže obmedzovať pokoj v parku. Navrhujem vytvoriť zvlnený terén, niečo ako umelé duny v najvyššom bode vysoké približne dva metre, ktoré v kombinácii s vhodným porastom prostredie v parku zintímnia a vytvoria vizuálne príjemné ukončenie parku. Ten však nebude uzavretý, pomedzi „duny“ budú vytvorené kľukaté chodníky (duny sa budú prekrývať a tým sa zníži priepustnosť hluku), tie prepoja park so Štefánikovou a tým pádom aj priestormi pod hradnou skalou. Zo strany od ulice budú „duny“ porastené krami a vyššou vegetáciou, zo strany parku nízke rastliny, kvety, tráva.
Väčší priestor aj pre cyklistov.
Ako spomínam vyššie, tento návrh nemá park pred Štefánikovou ulicou uzatvárať, problém treba riešiť a nie ho zakryť. Štefánikova je spolu s Hasičskou ulicou jedným z najmenej príjemných miest v Trenčíne, sú to najviac znečistené a hlučné priestory. Takto frekventované ulice rozdeľujú mesto podobne ako železnica, nútia peších chodiť podchodmi a nadchodmi. Pri hľadaní riešenia sa dá opäť inšpirovať v zahraničí najmä v západnej Európe. Frekvenciu automobilovej dopravy treba v spomínaných uliciach znížiť, takisto rýchlosť áut v tejto časti mesta. Ako samozrejmosť považujem vytvorenie cyklopruhov, plus navrhujem znížiť počet pruhov pre osobné automobily na dva a naopak pridať dva pruhy pre autobusy.
Namiesto podchodov a nadchodov uprednostňujem povrchové prechody cez cestu bez semaforov, ktoré nútia vodičov spomaliť a jazdiť opatrnejšie. Peší človek by mal mať kedykoľvek možnosť prejsť na druhú stranu ulice bez prekážok. Osvedčuje sa aj použiť iný povrchový materiál na ceste a tým upozorniť vodičov aby v tejto časti znížili rýchlosť a zvýšili opatrnosť. Ak máme v meste problém s preťaženou dopravou, neznamená to, že potrebujeme viac ciest, znamená to, že potrebujeme menej áut.
Autor: tn
