Vyše stopäťdesiat autorov zo všetkých kútov našej planéty súťažilo o Zlatý, Strieborný a Bronzový osteň na 17. ročníku súťaže kresleného humoru a satiry Novomestský osteň.
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Porota súťaže karikaturistov na tému VODA sa v tomto roku poriadne zapotila. Najlepšie práce vyberala z tristotridsiatich výtvarných diel zaslaných autormi z tridsiatich krajín. 17. ročník prehliadky humoru sa stal zároveň prvým ročníkom s medzinárodnou účasťou. Bienále kresleného humoru a satiry sa v dvojročných intervaloch v Novom Meste nad Váhom koná od roku 1982. Fanúšikovia kresleného humoru si tohtoročné práce môžu prezrieť v Mestskom kultúrnom stredisku až do 25. októbra.
Hlavné ceny putujú do troch krajín Európy
Zlatý osteň získal Jozef Grušpier zo Slovenska, ktorý porotu zaujal aj dažďovými slzami či vodou vyliatou na zemeguľu. Strieborný osteň putuje vďaka Jiřímu Srnovi do Českej republiky. Bronzový osteň je od 20. septembra majetkom Konstantina Kazanceva z Ukrajiny, ktorý tému vody dokázal stvárniť aj mimo našej planéty.
Okrem hlavných cien v súťaži nabitej autorskými hviezdami kresleného humoru získali ďalšie ocenenia Jovcho Savov z Bulharska, Gai Guibao z Číny, František Bojničan zo Slovenska, Vladimir Kazanevsky z Ukrajiny a Erico Junqueira Ayres z Brazílie.
„Vďaka karikaturistom je Novomestský osteň jedným z najvýznamnejších humoristických podujatí na Slovensku. Najpočetnejšiu skupinu okrem autorov zo Slovenska tvorili karikaturisti z Iránu, Ukrajiny, Českej republiky, Chorvátska i Číny. Téma Voda zároveň ponúkla neopozeraný a originálny pohľad na vážnu tematiku,“ povedala kurátorka výstavy Elena Porubänová z Trenčína.
V Brazílii sa karikatúra študuje na univerzite
Spoluzakladateľ Novomestského ostňa a šéf poroty Vladimír Pavlík bol z úrovne 17. ročníka nadšený. Obrovská medzinárodná účasť posunula podujatie do vyššej kvalitatívnej roviny. Do súboja o hlavné ceny sa zapojili aj autori z Iránu, Brazílie, Číny, Indonézie, Srí Lanky, Uruguaja, Turecka či USA.
„Obrovská obálka s výtvarnými dielami karikaturistov prišla z Iránu. Spoločne v nej práce zaslali desiati autori. Pri otváraní obálok sme boli nadšení, aké výtvarné skvosty z nich vyberáme. Všetky originálny navždy ostávajú v Novom Meste,“ povedal Pavlík.
Prekvapujúco vysokú účasť majú na súťažnej výstave autori z moslimských krajín. V Turecku sa ceny takýchto súťaží odovzdávajú na štadiónoch a dosahujú až osemtisíc dolárov. „V Iráne výborne kreslí pravdepodobne každý druhý človek a málo sa o tom vie. Je tam neuveriteľne veľa autorov,“ skonštatoval Pavlík.
V Brazílii sa tvorba kresleného humoru študuje dokonca na univerzite.
Jozef Grušpier sa pridal k najslávnejším menám
V prehľade víťazov Novomestského ostňa figuruje elita slovenského výtvarného humoru. K známym menám päťnásobného víťaza Františka Mráza, ale i Ľubomíra Kotrhu, Fedora Vica, Koloma Lešša či Andreja Mišaneka pribudol v tomto roku Bratislavčan Jozef Grušpier (61).
„S témou Voda sa mi podarilo popasovať a som rád, že moje práce zaujali aj porotu. Na niektorých témach sa karikaturista narobí podstatne viac,“ prezradil Grušpier. Takmer všetky práce, ktoré s témou Voda cielene pred súťažou vytvoril, napokon aj do Nového Mesta zaslal.
„Vyradil som iba dve kresby. Karikatúry sú nakreslené tušom,“ pokračoval víťaz, ktorý sa kreslenému humoru venuje od sedemnástich rokov. Aj on patrí ku generácii karikaturistov, ktorí zažili slávne časy kresleného humoru na Slovensku a dnes sú z jeho pozície sklamaní.
Dlhoročný autor Jiří Srna (56) vystavuje svoje kolorované perokresby pravidelne po celom svete. Presvedčil aj novomestskú porotu, ktorá mu prisúdila Strieborný osteň. „Téma Voda sa mi páčila. Je to ako v škole. Dostali sme úlohu, ku ktorej sme sa mali vyjadriť,“ usmial sa.
Podmienkou súťaže bolo, že práce s kresleným humorom nesmú obsahovať text. Pre autora s dobrou fantáziou to však nie je problém. „Ja kreslím 95 percent karikatúr bez textu. Svoje kresby ďalej slovami komentovať nemusím. Obrázky musia hovoriť samé za seba,“ potvrdil Srna.
Praktický lekár z Jablonca nad Nisou je tiež sklamaný zo situácie s kresleným humorom v Čechách i na Slovensku. „Zanikli obľúbené časopiy Dikobraz a Roháč. A to, čo vychádza, zrovnateľné s týmito časopismi nie je. Z kreslenia karikatúr by dnes nikto nevyžil,“ dodal autor, ktorý pravidelne prispieva aj do tureckého časopisu s kresleným humorom.
