Práca leteckých záchranárov vzbudzuje rešpekt a za posledné týždne i obavy, či bude dostupná. Záchranári v Trenčíne dostali „neplánovaný oddych“, momentálne však znovu zasahujú.
TRENČÍN. Vrtuľníky zasahujú v náročných terénoch a zachraňujú životy. Minulý týždeň dostali licenciu a môžu si znova plniť svoju prácu.
Licencia
Problémy s licenciou vyvolali obavy, či bude záchranný systém dostatočne fungovať. Rezort zdravotníctva však vyzýval, aby zbytočne nevznikala panika, pretože ostatné vrtuľníky leteckej záchrany majú licenciu na všetky body v rámci Slovenska.
„Každý bod totiž dostáva licenciu pre celé územie Slovenska. Takže, ak dôjde k situácii, ktorá si vyžiada zásah rýchlej zdravotnej služby, operačné stredisko vyšle buď najbližšiu sanitku, alebo vrtuľník. O pacientov je v každom prípade a na každom území Slovenska postarané,“ objasnila Zuzana Čižmáriková, hovorkyňa rezortu.
Náročná práca
Aká je náročnosť ich práce, čo všetko riešia, sme sa opýtali tých najpovolanejších. „Počas všetkých zásahov je potrebné dbať na bezpečnosť posádky, pacienta a tiež iných účastníkov zásahu, v tom je práca leteckých záchranárov veľmi náročná,“ odpovedá na otázku o náročnosti práce záchranárov Zuzana Turočeková, hovorkyňa Vrtuľníkovej záchrannej služby (VZZS).
Podľa jej slov musia posádky prejsť školeniami na techniku špeciálnej záchrannej činnosti. Patrí sem najmä vysadenie lekára alebo záchranára do terénu, kde nie je možné pristáť.
„Lekár je v tejto situácii vysadený k pacientovi pomocou lana. Po ošetrení pacienta na mieste je následne lekár spolu s pacientom opäť lanom evakuovaný z terénu. Počas medzipristátia na najbližšom vhodnom mieste naloží posádka pacienta na palubu vrtuľníka a letí s ním do nemocnice,“ opisuje Turočeková.
Kde všade zasahujú?
Vrtuľníky zasahujú najmä vtedy, keď je poskytnutie iného typu záchrany takmer nemožné, prípadne je potrebný rýchly a šetrný transport pacienta. Podľa slov Turočekovej vrtuľníky lietajú často do ťažko prístupných terénov a odľahlých lokalít, kam by sa sanitka nedostala, prípadne by zasiahla veľmi neskoro.
Často ide o úrazy lesných pracovníkov pri práci v lese, úrazy počas outdoorových aktivít, športu, ale aj pri dopravných nehodách. Vrtuľníky poskytujú aj prevozy pacientov do kardiocentier a popáleninových centier.
Turočeková hovorí o dvoch typoch zásahov. „Primárne zásahy sú v prípadoch, keď vrtuľník letí k pacientovi priamo do terénu. Sekundárne zásahy sú zase medzinemocničné prevozy pacientov, zväčša ide o hospitalizovaného pacienta, ktorý potrebuje rýchly a šetrný transport na ďalšie pracovisko,“ objasnila prípady zásahov hovorkyňa.
Počas minulého roku zasahovalo stredisko v Trenčíne v rámci primárnych prípadov 58-krát a sekundárne zasahovalo 133-krát.
Spočiatku lietali s vojenskými vrtuľníkmi
Letecká záchrana v Trenčíne vznikla nedávno, v roku 1992. Pri jej začiatkoch stál aj trenčiansky lekár Daniel Kraus, primár oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny vo Fakultnej nemocnici v Trenčíne.
„Spočiatku sme lietali s vojenskými vrtuľníkmi a nepristávali sme v areáli nemocnice, lebo neboli vytvorené podmienky na pristávanie,“ objasňuje Kraus. Neskôr bolo treba vyrúbať topole v nemocnici, aby sa dalo pristávať.
„Boli proti tomu ochranári, problémy boli aj s personálom, pretože nie všetci, čo boli aj v pozemnej záchrannej službe, chceli lietať,“ spomína primár, ktorý bol súčasťou leteckej záchrannej služby viac rokov.
Pridáva aj negatívnu skúsenosť: „Dokonca sme mali nehodu, zadrel sa nám jeden motor na MI 2 a museli sme núdzovo pristáť.“
