TRENČÍN. Vie chytiť kaktus holými rukami a nepopichá sa. O Mexiku, domovskej krajine svojich obľúbených rastlín hovorí s nadšením, ale keďže má obavy z lietania, zatiaľ sa tam nechystá. Muž s netradičnou záľubou Dalibor Príbus nepestuje v skleníkoch rajčiny, či papriku. Jeho záľubou sú kaktusy.
"Domovskou krajinou kaktusov je Mexiko i celá južná Amerika."
FOTO: Magda Švančarková
Učarovali mu kaktusy
Ako so smiechom hovorí najprv boli na rodinnom pozemku postavené skleníky, až potom sa začali stavať základy domu. „Kaktusy začali pribúdať, až keď sme sa presťahovali. Dovtedy nebolo miesto,“ vysvetľuje pestovateľ kaktusov. So záľubou začal naplno už pred pätnástimi rokmi. Prvý krát však zistil, že mu kaktusy učarovali oveľa skôr, u jedného záhradníka.
„Pestoval kvety a mal zavesené akési dve bedničky, v ktorých čosi kvitlo. A vtedy som si uvedomil, že to je, čo sa mi páči,“ objasňuje začiatky svojej zaujímavej záľuby.
Keď sa presťahovali s rodinou do nového domu začali kaktusy vo veľkom pribúdať. Dnes ich má okolo tritisíc kusov.
Presný počet však povedať nevie. Spočítať množstvo malých kvetináčov totiž odradí nielen jeho, ale po chvíli i všetkých nadšencov.
„Ja som ich už nerátal dosť dávno. Bolo tu pár nadšencov, ktorí ich chceli porátať, ale veľmi rýchlo skončili. Pýtal som sa ich chcete papier na zapisovanie? A oni, že nie a tak to aj dopadlo,“ vysvetľuje so smiechom kaktusár.
"Ženám som kaktusy nedával."
FOTO: Magda Švančarková
Akí sú kaktusári?
Kto je to vlastne kaktusár a ako sa muž dostal k takejto záľube, odpovedá Príbus veľmi prekvapivo. „Na počudovanie je medzi kaktusármi viac mužov ako žien. Ideme na výstavu a spomedzi pol tisíca nadšencov tam bude zhruba pätnásť žien. Ženy to akosi vôbec nebaví,“ vysvetľuje Príbus, ktorý je aj členom klubu kaktusárov v Piešťanoch.
O svoje kaktusy sa v podstate stará celý rok. Keďže nemôžu byť vonku na daždi, sú v skleníkoch a na zimu ich schováva dovnútra do chalupy. „Sú všade,“ vysvetľuje so smiechom.
"Príliš veľa vody im neprospieva."
FOTO: Magda Švančarková
Voda je pre ne zabijakom
Čo sa týka polievania kaktusov, je regulácia prísunu vody skutočne vedou. „Polievajú sa rôzne. Popravde voda je pre ne zabijakom, ani nie tak chlad. Preto je najlepšie, keď kaktusár reguluje polievanie.
Teraz ich asi za mesiac schovám dovnútra a posledný krát polejem. Potom až tak v marci. V zime budú spať,“ hovorí Príbus.
Kým pre Príbusa sú kaktusy vzácnosťou, pre bežného Mexičana, kde kaktusy vo veľkom rastú, sú skôr burinou. „Pre nich je to niečo ako u nás púpava. Počul som aj také prípady, že ide Mexičan s kozou a zastane pre veľkým tristoročným kaktusom. Mačetou ho pretne a nechá kozu vyžrať vnútro. Ich vôbec nezaujíma nejaká ochrana rastlín. A pre mňa majú naopak nevyčísliteľnú hodnotu,“ dodáva.
