.
TRENČÍN. Fakultná nemocnica v Trenčíne pripravila pre pacientov seminár o karcinóme prsníka v pondelok 16. septembra o 16. hodine. Odborníci budú hľadať odpovede aj na otázky, ktoré pacienti zvyčajne nedostávajú.
*Aké je to zmieriť sa s takýmto ochorením, dá sa to?
- Ja som dostala výbornú charakterovú výbavu, som orientovaná na riešenie problémov. Aj k tejto chorobe som sa postavila ako k problému, ktorý treba vyriešiť. Liečim sa a ešte sa nejakú dobu liečiť budem. Ale dnes ma už viac trápi celulitída a to, že si musím znova holiť nohy.
*Cieľom seminára je odpovedať na otázky žien, na ktoré často odpoveď nedostávajú. Pociťovali ste takéto problémy?
- Keď som ochorela, nedostala som základné informácie, ktoré by pacient mal dostať. Nikto mi dokonca nepovedal ani takú zásadnú vec, že z ruky na tej strane, kde mi spravili operačný zákrok, si už nesmiem nechať robiť odbery, aplikovať cez ňu chemoterapiu a ani len merať na nej tlak. Až keď sa mi tam po odbere spravila obrovská modrina. Nikto mi nič nepovedal o špeciálnych podprsenkách, epitézach, o fungovaní s parochňou. A už vôbec nie o úľavách, na ktoré mám ako pacient nárok.
*Ako sa liečite, čo ste vyskúšali, alebo naopak, dôverujete iba súčasnej medicíne? Je liečba takéhoto ochorenia aj súhrou vedy a vnútorného nastavenia?
- Nezbláznila som sa a nezačala skúšať všetko, čo niekto niekde prehlásil za účinný liek proti rakovine. Okrem konzervatívnej liečby mám aj svojho „alternatívneho“ lekára a homeopatku, ktorí mi zmenili stravovanie a hlavne v úvodnej fáze liečby naordinovali aj výživové doplnky. Môžem len skonštatovať, že napriek tomu, že som mala z chemoterapie úplne rozbitú imunitu a bola dlhá a studená zima, nebola som, okrem primárneho ochorenia, vôbec chorá. Nemala som ani len nádchu, čo je pre proces liečby výborné. Vnútorné nastavenie je nesmierne dôležité. To, ako sa človek k chorobe sám postaví, je pre výsledky liečby úplne najpodstatnejšie.
"Onkológ mi bez okolkov povedal, že mi vypadajú vlasy, bude mi zle..... zrútil sa mi celý svet."
FOTO: ARCHÍV EVA BACIGALOVÁ
*Píšete blogy na rakovinaprsnika.sk .... Je to forma vnútornej reflexie na život, ktorý prežívate?
- Samozrejme. Myslím, že som aj to najhoršie zvládla s istou dávkou elegancie, ale psychoterapia vo forme písania nie je vôbec na škodu. A verím, že čítanie pomôže ženám, ktoré „to najhoršie“ riešia práve teraz.
*Aký je váš životný príbeh, čo ste prekonali, s kým to prežívate?
- Bolo to dosť zlé aj preto, že žijem úplne sama. Som dávno rozvedená a syn je už dospelý. Nemala som s kým zdieľať každodenné prežívanie. Ale to nie je sťažovanie, len konštatácia stavu. Ako single žena mám tréning v tom, že problémy všetkého druhu, vrátane tohto ochorenia, musím riešiť sama. Veľkou oporou mi bola moja priateľka a psychologička Táňa Slovjaková a veľmi mi pomáhal aj Robo Opatovský, tiež môj kamarát.
*Ako je to s podporou okolia?
- Tradične, prečistili sa mi vzťahy. Ľudia, o ktorých som si myslela, že sú moji najbližší, sa o mňa úplne prestali zaujímať. Ukázalo sa, že viac na mne záleží tým, ktorých som vnímala ako „občasných“ priateľov. Mám tiež neuveriteľne zlú skúsenosť s inštitúciami. Počas celej doby PN som si musela naďalej platiť zdravotné poistenie. Jediná inštitúcia, kde sa ku mne ako k pacientovi chovali slušne a plnili svoje poslanie pomáhať, je Liga proti rakovine. Využila som dokonca aj ich mediátorku pri komunikácii so Sociálnou poisťovňou.
