TRENČÍN. Autor, ktorý začínal rozhlasovými hrami pre deti, predstavil žánrovo odlišné publikácie tradične na pôde trenčianskej knižnice. Zbierku poézie, román o kolektivizácii a faktografickú pamiatku obetiam komunizmu na Slovensku pokrstili ružovými lupienkami. Rudolf Dobiáš (1934) vydal tri nové knihy, v ktorých odpúšťa, ale nezabúda.
To najlepšie o vzťahu muža a ženy
V básnickej zbierke Rozhovory s Rút Dobiáš ponúkol srdce na dlani. Lyrický hrdina sa ocitá v poslednej fáze pozemskej púte. Premýšľa nad zmyslom života, hľadá, pochybuje, no nikdy nestráca vieru v ľudskosť človeka. Ako povedal, Rút nie je vymyslená, ale biblická postava, ktorú si zámerne vybral ako zástupkyňu všetkých žien. Rozhovory s ňou sú prepletené ľúbostnou tematikou. Vrcholia v samostatnej básni, podľa ktorej zbierka dostala názov.
„Hoci ide o báseň z pera staršieho tvorcu, ktorá je spomienkou na lásku z mladosti, podľa mňa sa radí k tomu najlepšiemu, čo slovenskí básnici o vzťahu muža a ženy napísali, teda ku Sládkovičovej Maríne, Smrekovmu dielu Básnik a žena a Kostrovej Ave, Eva,“ poznamenal literárny vedec Igor Hochel.
Aj v ďalšej Dobiášovej novinke z kategórie „knihy z prítmia“ hrá hlavnú úlohu žena. Prozaické dielo Johana. Johanin chlapec stelesňuje kroniku lásky a smrti.
MUKL
Vychádza z dvoch konkrétnych, navzájom nesúvisiacich príbehov počas násilnej kolektivizácie, resp. ľudových vzbúr v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Podľa autora literatúry faktu Jána Bábika Dobiáš v románe potvrdil osobitné postavenie v slovenskej literatúre.
„Tak, ako má ruská literatúra svoju gulagovskú literatúru reprezentovanú Alexandrom Solženicynom, my máme Rudolfa Dobiáša, ktorý priniesol tzv. muklovský typ literatúry. Skratkou MUKL sa vo väzenských spisoch označoval muž určený k likvidácii. Tragické obdobie najnovšie osvetlil na príklade nevinného človeka strhnutého vírom eštebáckych konštrukcií.“
Využíva šancu svedčiť
Temné stránky totalitného režimu v rokoch 1948 - 1989 Dobiáš zdokumentoval v prehľade pamätníkov a pamätných tabúľ venovaných obetiam komunizmu na Slovensku. Knižku s bohatou obrazovou prílohou pomenoval latinským výrazom Memoria passionis, čo v preklade znamená Pamäť utrpenia.
Rozsahovo neveľká, ale obsahovo prínosná práca vystavila obdobiu neslobody nekompromisný účet. V 69 slovenských mestách a obciach od roku 1989 doteraz odhalili 22 pamätníkov, 3 pamätné hroby a vyše stovky pamätných tabúľ, venovaných obetiam komunizmu -popraveným, umučeným, väzneným, zavlečeným do ZSSR, usmrteným pri pokuse o opustenie republiky, vysťahovaným a deportovaným, internovaným vo vojenských táboroch nútených prác, zastreleným počas okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968.
„Publikácia Memoria passionis je svojím spôsobom takisto pamätník, pripomínajúci príbehy niekoľkých desiatok osobností z tisícov nespravodlivo a protiprávne postihnutých komunistickým režimom,“ priblížil rodák z Dobrej pri Trenčíne, v mladosti potrestaný za nesúhlas s totalitným režimom sedemročným väzením v uránovej bani.
Ako dodal, k písaniu ho motivujú najmä živé spomienky na politických spoluväzňov, ktorých nechce zradiť svojím mlčaním.
