Od rozdelenia ČSFR stálo Slovensko na rôznych križovatkách. Ucelený pohľad na dvadsaťročnú cestu samostatnosti prináša kniha, v ktorej rezonujú dve kľúčové otázky – odkiaľ a kam.
TRENČÍN. Prezentácia 632-stranovej publikácie odštartovala v Trenčíne československé diskusné turné. Zároveň otvorila jesennú sezónu kultúrnych podujatí vo Verejnej knižnici Michala Rešetku. Kolektív autorov na besede zastupovali všetci štyria editori knihy, analytici Inštitútu pre verejné otázky Martin Bútora, Grigorij Mesežnikov, Zora Bútorová a Miroslav Kollár.
Nespokojnosť verzus potenciál
Pre Bútoru mal začiatok série stretnutí s čitateľmi v trenčianskom kraji osobitnú príchuť. Jeho otec sa narodil v Nemšovej a strýko tam bol kedysi dvojnásobným starostom.
„Keď sme rozmýšľali, ako si uctiť výročie vzniku Slovenskej republiky, povedali sme si, že má zmysel ponúknuť ľuďom vekovo aj profesionálne pestrú, komponovanú výpoveď rozmanitých osobností o tom, odkiaľ prichádzame a kam ideme. Myslíme si, že nespokojnosť medzi ľuďmi je oprávnená, ale zároveň sme presvedčení, že Slovensko má úžasný potenciál. Kniha Odkiaľ a Kam sa pokúša pomenovať, prečo sa nám nie vždy darí ten potenciál využiť a posunúť sa ďalej. Domnievame sa, že na otázku kam sa nedá dosť dobre odpovedať bez toho, ak nemáme zmapované a pomenované základné piliere za uplynulých dvadsať rokov,“ povedal bývalý poradca prezidenta Václava Havla a veľvyslanec SR v USA.
FOTO: PETER MARTINÁK
Atlas otázok a odpovedí
Kniha pozostáva zo siedmich kapitol. Dovedna šesťdesiatjeden autorov rôznych generácií a rozličných profesií sa v nej zamýšľa nad vývojom slovenskej a českej spoločnosti od rozdelenia spoločnej republiky. Počnúc historikmi, cez politológov, právnikov, sociológov, ekonómov, psychológov, antropológov, pedagógov, teológov, spisovateľov, publicistov, občianskych aktivistov až po blogerov.
Medzi príspevkami nechýbajú svedectvá Toma Nicholsona o korupcii, Jiřího Přibáňa o problémoch právneho štátu a ústavnosti, či Antona Srholca o kultúre života. Priestor je tiež venovaný problematike menšín, vplyvu internetu, environmentálnemu hnutiu i pálčivým ekonomickým otázkam.
„Z pozície editorky som mala možnosť spoznávať texty medzi prvými. Veľmi nám záležalo, aby sme v knihe hovorili jazykom, ktorý je príťažlivý. Aby sa prihovárala nielen suchými faktami, ale aj pocitmi, zážitkami a skúsenosťami,“ pripomenula sociologička Zora Bútorová, ktorá v diele rozoberá tému československých vzťahov.
Ako doplnil Grigorij Mesežnikov, pre odborníkov aj širokú verejnosť môže zaujímavo vyznieť porovnanie vývoja spoločenského usporiadania z pohľadu človeka, ktorý sa narodil v Rusku a na Slovensku žije tridsať rokov.
„Pri všetkej kritickosti voči našej demokracii, keď porovnáme vývoj slovenskej demokracie s vývojom krajín, ktoré ešte pred 24 rokmi patrili do toho istého socialistického tábora, vidíme, že žijeme podľa absolútne iných pravidiel. Napriek problémom dnes na Slovensku nikto nepociťuje reálnu hrozbu zániku demokracie. Považoval som za potrebné čitateľom pripomenúť, že keď hovoríme odkiaľ, tak cesta Slovenska bola aj odtiaľ.“
Nik to za nás neurobí
Zaujímavými postrehmi obohatil diskusiu Miroslav Kollár, ktorý sa dlhodobo venuje médiám a ich podielu na nálade spoločnosti. Záverečné slovo však patrilo opäť Martinovi Bútorovi.
„Odpoveď na otázku kam len tak ľahko od nikoho nedostaneme. Z každodennej skúsenosti a pozorovania života na Slovensku cítime, že slovíčko kam by si mal každý definovať v súvislosti s tým, čo pre cieľ urobil. Vyznieva to paradoxne, možno až nepríjemne, pretože sme si mysleli, že načo sa treba o všetko starať, keď máme inštitúcie, zvolených ľudí, ktorí to za nás urobia. Nie, nik to za nás neurobí. To je jedno zo zistení tejto knihy.“
