PODOLIE/ČACHTICE. Rezbár Jozef Chromek (37) z Podolia vytvoril za niekoľko týždňov gigantickú podobu grófky Alžbety Bátoriovej. Vyrezal ju z masívneho topoľového dreva spíleného v Čachticiach. Legendami opradená krvavá grófka sa tak do svojho pôsobiska vrátila v nadrozmernej veľkosti po takmer štyristo rokoch od svojej smrti. V centre Čachtíc, iba pár stoviek metrov od jej niekdajšieho hradu, zložil na zem jej obrovské vyrezávané drevené telo žeriav.
Bátorička má hmotnosť päť ton
Alžbeta Bátoriová ožila v Čachticiach vďaka spílenému starému topoľu. Je vyrezaná z jediného kusa dreva, ktorý pred začiatkom práce vážil vyše dvanásť ton.
„Bátorička po vyrezaní z topoľového dreva váži päť ton. Pre rezbára je to príjemné, mäkké drevo. Najlepšie sa vyrezáva zo surového dreva. Keď vyschne, začne praskať a práca sa komplikuje,“ vysvetlil Bátoričkin autor Jozef Chromek. V prvých dňoch používal na prácu najmä motorovú pílu. Pri vyrezávaní detailov tváre a oblečenia prišli na rad ostré dláta. Pri vyrezávaní bola socha postavená a okolo nej bolo veľké lešenie. Predlohou bol maľovaný obraz, na ktorom je grófka zvečnená.
„Pri jej ľavom boku som vyrezal aj jednu z mučených obetí,“ vysvetlil Chromek. Grófkine tmavé vlasy docielil opálením dreva, nechýbajú jej ani typické výrazné oči, veľký golier a preložené ruky.
FOTO: MARTIN ŠIMOVEC
Vyrezaný topoľ i Bátoričku rozvážal žeriav
Námet skúsenému rezbárovi poskytla súčasná starostka Čachtíc Anna Ištoková. „Starostka mi spomínala, že idú spíliť obrovský strom a že by z neho chceli vyrezať Bátoričku. Ja som dovtedy vyrezával iba menšie veci. Nadrozmerná Bátorička sa stala pre mňa výzvou. Zároveň je to pre mňa česť, že niečo také môžem robiť,“ usmial sa jej autor.
Gigantický topoľ rástol v priestoroch základnej školy v Čachticiach a po jeho spílení ho rezbárovi Jozefovi Chromekovi priviezli do ateliéru v Podolí žeriavom. Prvú začal vyrezávať hlavu, aby presne zachytil jej predpokladanú podobu a tradičný golier.
„Využil som spodnú časť topoľa, približne päť metrov od kmeňa nahor. Límec sa pravdepodobne ešte olemuje mosadzou. Bude sa dorábať mnoho ďalších detailov,“ prezradil Chromek.
Vďaka najnovšiemu dielu sa stal rezbárom, ktorý vytvoril najväčšiu podobu Alžbety Bátoriovej v histórii Slovenska.
Po jeho veľkých drevených sochách Cyrila a Metoda, ktoré sú ozdobou Čachtích už dávnejšie, bude Bátorička ďalšou pýchou jeho rezbárskych schopností.
Najväčšia Bátorička na Slovensku
Základnú podobu Alžbety Bátoriovej vyrezával vyše mesiaca. V strome boli vbité staré klince, na ktorých zničil reťaz motorovej píly. „Veľkým problémom bolo dodržať proporcionalitu postavy. Preto som pri práci z lešenia pravidelne zišiel a z diaľky vznikajúcu drevenú postavu sledoval a očami premeriaval,“ vysvetlil Alžbetin rezbársky otec.
Obrovský kmeň obchádzal pred začiatkom vyrezávania takmer dva mesiace. Rozmýšľal pri tom, kde začať. „Len som prešiel okolo, už som bol narobený. Ale napokon som sa do toho pustil a pracoval v tých najväčších horúčavách,“ zasmial sa Chromek, ktorý sa rezbárstvu venuje desať rokov.
V kútiku duše rozmýšľa nad zápisom do Knihy slovenských rekordov. Jeho veľdielo skončí navždy v Čachticiach na špeciálnom podstavci a bude permanentne osvietené. Najväčia Bátoričkina podoba bude aj jednou z atrakcií blížiaceho sa okrúhleho úmrtia preslávenej grófky. V budúcom roku to bude presne 400 rokov, keď 21. augusta v roku 1614 skonala v Čachticiach.
