Ján Apolons Ilefskij posunul hranicu bolesti do inej dimenzie. Ostnatý drôt ovinutý na krku a hrdlemudnes už nespôsobuje žiadne zranenia.
OČKOV. Milovníci adrenalínu zažili v uplynulých dňoch v Očkove nevídanú šou. Mág a eskamotér Ján Apolons Ilefskij (48) si okolo krku niekoľkokrát obmotal ostnatý drôt s množstvom nepríjemných ostrých hrotov a bez pomoci rúk ťahal za sebou niekoľko metrov osobné auto aj so šoférkou pripevnené k ostnatému drôtu. Podobné kúsky dnes na Slovensku nedokáže okrem neho nik.
Dlhé roky tréningu prekonajú bolesť
Jedenásť rokov tvrdej driny zabezpečilo eskamotérovi a mágovi Jánovi Ilefskému veľký úspech u publika. Po rokoch tréningov sa mu podarilo potiahnuť s ostnatým drôtom aj nákladné auto s hmotnosťou sedem a pol tony na vzdialenosť takmer pätnásť metrov. To je jeho terajší rekord.
„Je to záležitosť pevnej vôle a vnútornej energie. Treba si veriť a aj pokožka si potom zvykne. To však nie sú ani dni, či mesiace prípravy. Sú to dlhé roky poctivej práce na sebe,“ povedal Ján Apolons Ilefskij. Jedenásťkrát sa mu podarilo prepísať aj neobvyklý zápis v knihe rekordov.
„Začínal som postupne. Najskôr som ťahal na ostnatom drôte osobné autá s hmotnosťou 500-600 kilogramov. Nároky na seba som neustále zvyšoval a výsledky sa dostavili,“ hovorí muž, ktorý sa predstavil aj v televíznej súťaži Československo má talent v roku 2010. Jeho vzorom bol pradedko, ktorý sa podobným disciplínam venoval už veľmi dávno.
Prvé pokusy sa skončili dorezaným krkom
Ján Apolons Ilefskij nepovažuje za podstatné, akú silu a hmotnosť má človek, pokúšajúci sa o podobné rekordy. Štíhly chlapík to dokázal aj v Očkove.
„Rozhodujúca je obrovská koncentrácia vnútorných síl. Je to o úplne inej dimenzii, ktorá sa odohráva v človeku. Rozhodujúce je dokázať sústrediť energiu do jediného bodu. To, či má človek 120-130 kilogramov, nie je podstatné,“ vysvetľuje úspešný mág.
Jeho prvé pokusy nedopadli práve najlepšie. Výsledkom bol častokrát dorezaný krk a následné myšlienky na ukončenie takejto činnosti a nebezpečných aktivít.
Chirurgiu však doteraz nikdy navštíviť nemusel. „Rany sa vyliečili a ja som si na seba nakladal viac a viac. Rezné rany nebolo treba, našťastie, nikdy zašívať. Dokázal som napokon prekonať sám seba. Myseľ je najdôležitejšia,“ pokračuje Ilefskij.
V súčasnosti je na Slovensku bez súperov
Konkurenciu na Slovensku nemá Ján Apolons Ilefskij žiadnu. O podobné kúsky sa pokúša jeho kolega v Maďarsku, ale ten si ostnatý drôt na hrdlo nikdy neprikladá.
Maďarský konkurent využíva na ťahanie predovšetkým ruky. „Dnes už bolesť nepociťujem. Dokážem ju potlačiť a myslím iba na dotiahnutie auta do cieľa,“ povedal štyridsaťosem ročný muž, ktorý sa v civilnom živote venuje stavebným prácam.
Tie mu vyhovujú, pretože má počas nich mnoho času na premýšľanie. V poslednom období sa okrem Očkova s úspechom predstavil aj v Žiline, Trenčíne, Nosiciach, Gbeloch, Lysej pod Makytou či v Beluši.
„Len v krvi, v pote a bolesti sa zrodili výkony, na ktoré si raz možno niekto spomenie,“ pripomína svoju životnú filozofiu na záver Ján Apolons Ilefskij
