Klauni ale i siluety, portréty i maľba na hodváb, to všetko vyjadruje ako výtvarníčka vníma a preciťuje život a jeho okamihy.
TRENČIANSKE TEPLICE. Farebnú výstavu otvorili v piatok v kúpeľnom meste. Jej autorka, výtvarníčka Anna Bajzíková Hladká tvorí už viac ako dvadsať rokov. Ilustrovala viacero knižiek. Najnovší počin je však spoluautorským dielom dvoch sestier Anny Bajzíkovej Hladkej a Jozefíny Hrkotovej Hladkej. Výstava potrvá do 3. septembra.
Sesterské puto
Hrkotová Hladká o spojení umenia oboch sestier hovorí aj v rámci vzájomného sesterského puta. Podľa obrazov svojej výtvarne nadanej sestry totiž vytvorila verše, knihu Prvé slová ticha. Vytvorila si predstavu, o čom dané diela sú a nakoľko je medzi nimi puto, očividne sa spojenie podarilo.
„Svoju sestru poznám veľmi dobre, takisto aj jej citové poryvy. Viem, čo dáva na plátno, takže to nebol problém,“ vysvetľuje Hrkotová. Venuje sa písaniu poézie už trinásť rokov a ako sa počas výstavy vyjadrila, pri jej začiatkoch stál aj známy slovenský básnik Milan Rúfus, ktorého oslovila so svojimi veršami. „Neodradil ma, skôr naopak,“ dodáva.
Maľuje obrazy ale i hodváb
Anna Hladká maľuje už dlhé roky. Vo svojej tvorbe dáva prednosť olejomaľbe, nakoľko sa k nej aj po čase dá vrátiť. V rámci tvorby pracovala aj s temperom, či akrylom. Svoje diela prenáša aj na zaujímavý, ženský materiál ako je hodváb. Tomuto materiálu prispôsobuje svoje diela.
Okrem hodvábu maľuje aj pánske kravaty. Ako sama hovorí, tvorbu iných autorov neposudzuje, práve naopak rešpektuje. „Každý výtvarník je iný, každý vníma svet inak. Výtvarník zachytí moment, a ten vyjadruje ako sa cítil, preto to zachytil na obraz. Pozerám si aj tvorbu iných výtvarníkov. Niečo ma osloví, či už farebne alebo kompozične. Rešpektujem každého, ako sa vyjadruje,“ komentuje vnímanie umenia a maľbu súčasnosti Bajzíková Hladká.
Ilustrovala viaceré knižky
Spolupracovala s viacerými autorkami na ilustráciách ich kníh. S Máriou Čurilovou aj vydavateľsky na knihe Nebobelásky. „Ilustrácie sa autorke páčili, zaujímavé boli najmä tým, že boli v tuške,“ vysvetľuje autorka.
Ďalšou autorkou, ktorej ilustrovala verše bola aj poetka Janka Hudecová, kde dostala taký prvý podnet na zaujímavú tvorbu klaunov. Jej klauni však nie sú detskou tvorbou, čo divák pri dlhšom pohľade na obraz rýchlo odhalí. Nie sú tam detské prvky, je to skôr obraz človeka, čriepky zo života, ako sa borí s problémami. Na týchto tematických dielach môže divák nájsť aj úsmevné príbehy zo života.
„Všetci sme vlastne klauni. Život je ako javisko, na ktorom musíte hrať, či sa vám to páči, alebo nie. Aj keď vám srdce krváca, ale v prvom rade treba mať úsmev na tvári,“ vyjadruje svoje vnímanie autorka.
Na otázku, čo vníma na svojej tvorbe ako typické, dodáva: „Je to precítenie, čo vo vnútri cítim, to dávam na obraz.“
