Ľudovít Stárek patrí k osobnostiam, ktoré pohli trenčianskymi dejinami. Zaslúžil sa o znovuobjavenie rímskeho nápisu na hradnej skale, zalesnenie Breziny i rekonštrukciu kostolíka Veľkej Skalky.
TRENČÍN. K pamiatke katolíckeho farára, archivára, pedagóga, historika, numizmatika, reštaurátora, ktorý prijal rehoľné meno Bonaventura, sa v roku 2013 viaže viacero významných výročí. Je zaujímavé, že pri jeho najdôležitejších životných medzníkoch stojí na konci letopočtu trojka.
Trenčín mu bol súdený
Ľudovít Stárek sa narodil 29. marca 1803 v Bratislave. V Trenčíne sa prvýkrát usadil ako žiak nižšieho piaristického gymnázia. V štúdiu pokračoval v Nitre, kde bol po absolvovaní teológie v roku 1826 vysvätený za kňaza. Začínal v kancelárii diecéznej administratívy. Prechodným domovom sa mu potom stala Žilina.
Spočiatku vykonával funkciu kaplána, neskôr ho vymenovali za riaditeľa biskupského sirotinca a povýšili na titulárneho opáta. Súbežne vyučoval na žilinskom nižšom gymnáziu. Popri pastoračných povinnostiach venoval pozornosť dejepisu. V Žiline usporiadal mestský archív a spracoval jej prvé syntetické dejiny.
Bohatá publikačná činnosť
Stárekov druhý príchod do Trenčína v auguste 1845 niesol prívlastok trvalý. Zaujal uvoľnené miesto farára po prepoštovi Štefanovi Vaďonovi. Stal sa riaditeľom gymnázia a zároveň rozvíjal svoju bádateľskú vášeň. Usporiadal najstaršiu časť dejín mesta, spísal zoznam najstarších a najdôležitejších listín (Elench-katalóg), v nemčine vydal Sprievodcu po trenčianskej hradnej zrúcanine a obrysy kráľovského slobodného mesta a hradu Trenčín.
Pestrú paletu publikačnej činnosti dopĺňali práce venované obnovenej Mariánskej kongregácii, pustovníkom sv. Andrejovi - Svoradovi a Beňadikovi, majiteľom Košeckého hradu alebo Matúšovi Čákovi. Spracované materiály uverejňoval predovšetkým v časopisoch Lumír, resp. Cyrill a Method. Prispieval aj do Palárikových Katolíckych novín.
Brezina pred a po zalesnení
Okrem duchovnej renesancie veriacich Stárek ovplyvnil aj architektonický ráz Trenčína. Najprv prikročil k oprave kostola a prestavbe farskej budovy. Nad mestom začal postupne zalesňovať holé kopce v okolí Trenčianskeho hradu. Keďže sa na nich pásavali kozy, najvyšší bod masívu sa dodnes volá Kozí vrch. Lesný park dostal na počesť svojho zakladateľa názov Ľudevítov. Súčasné pomenovanie Brezina je odvodené od prvých stromov, ktoré sa tam ujali.
S menom Ľudovíta Stáreka je spojené aj založenie župného špitála. Stojí tiež za myšlienkou vybudovania mestského parku na miestach, ktoré boli zaplavované korytom Váhu.
Nápis odhalila víchrica
Najväčší ohlas v oblasti historického výskumu zaznamenal trenčiansky opát v súvislosti s rímskym nápisom na hradnej skale z roku 179. Bol známy už v stredoveku, časom však upadol do zabudnutia, pretože ho zakrývali stromy.
Stárekovu dilemu o presnej lokalizácii pomohla vyriešiť silná víchrica. Odpis odkrytého nálezu poslal na rozlúštenie epigrafovi Theodorovi Mommsenovi. Pre nesprávnu interpretáciu nemecký špecialista najskôr označil nápis za falzifikát. Dlhotrvajúce polemiky o pravosti antickej pamiatky pomohli rozlúsknuť maďarskí historici, ktorí Mommsenovi poslali sadrový odliatok. Hoci Stárek sa tejto satisfakcie nedožil, s víťazným odkazom II. rímskej légie zostane spätý navždy. Paradoxne, Viedenská archeologická spoločnosť ho prijala za svojho člena už o rok po zverejnení objavu.
Zbierkou podnietil záujem aj uhradil náklady
Súbežne s krokmi, ktorými Stárek aktivizoval život v niekdajšom Laugariciu, rozvíril hladinu aj na protiľahlom brehu Váhu.
Prostredníctvom finančnej zbierky sa rozhodol opraviť zdevastovaný kostolík v areáli bývalého kláštora na Veľkej Skalke. Priebeh rekonštrukcie podrobne dokumentuje katalóg - Menoslov darcov na reštauráciu Skalky a spisy toho týkajúce. Rukopis ležal desaťročia nepovšimnutý v škatuli v priestoroch Rímskokatolíckeho farského úradu v Trenčíne.
K jeho znovuobjaveniu došlo nedávno v rámci grantového projektu zameraného na sprístupnenie historickej knižnice farnosti Trenčín. Spomínaná zbierka oslovila širokú verejnosť. Prispeli veriaci z okolitých obcí, trenčianski piaristi, nitrianski kanonici i profesorský zbor teológie v Nitre.
Rozsiahle reštauračné práce prebiehali od júla 1852 do júla 1853. Celkové náklady si vyžiadali 715 zlatých a 5 grajciarov. Drevený materiál zdarma doviezli a spracovali sedliaci z Kubry, ruku k dielu priložili aj murári, nábytkári, sklenári, maliari, klampiari a tesári.
Ľudovít Stárek pôsobil v Trenčíne až do svojej smrti, dňa 22. 3. 1863. Jeho život a dielo pripomínajú v meste dve pamätné tabule a ulica nesúca jeho meno.
