ovenska do 17 rokov a zahrala si v ženskej kvalifikácií na európsky šampionát.
MNÍCHOVA LEHOTA. S futbalom začala už v detstve. Na prvom tréningu ju to chytilo a s futbalom nikdy neprestala. “Začiatky boli jednoduché. Stačilo mi mať dobrého kamaráta od škôlky, ktorý ma vzal na tréning chlapcov. Spýtal sa trénera, ten súhlasil a tak to celé začalo.”
Klaudia tak začínala v žiackom družstve. “Do kolektívu ma prijali. Neriešili či som dievča. Väčšinu chlapcov som poznala, čiže nebol žiadny problém,“ zaspomínala si.
Futbal je športom, ktorému sa venujú poväčšine chlapci. Ženy skôr zaujímajú športy ako tenis, hádzaná, volejbal a podobne. Klaudia sa ale rozhodla pridať k celosvetovej ženskej futbalovej menšine. “Prečo práve futbal? Ťažká otázka. Viac som sa kamarátila s chlapcami ako dievčatami, preto ma asi viac zaujímali športy, ktoré robia chlapci. (smiech).”
Ženský tím bol novou výzvou
Neskôr Klaudia prešla do ženského tímu v Trenčianskych Tepliciach. Vnímala rozdiel medzi mužským a ženským tímom? „Veľký rozdiel to pre mňa nebol. Mám ale jednu mne blízku osobu, ktorého nazývam mojím manažérom. Ten mi povedal, že bude pre mňa lepšie hrať v ženskom tíme, tak som teda skúsila niečo nové,“ pokračovala v rozprávaní.
Prestup ju ďalej prinútil zvykať si na vyššiu úroveň hry. Predsa len, herná úroveň dedinského futbalu a 1. ligy dievčat sa nedá porovnať. “Úroveň ženského tímu Teplíc a žiackeho tímu Lehoty sa určite líši. Lehota ma naučila základy a v Tepliciach sa postupne zdokonaľujem,“ zamyslela sa.
V dôležitých rozhodnutiach detí majú posledné slovo rodičia. V tomto prípade mali rozhodnúť, či pustia Klaudia hrávať za Teplice. “Otec v tom veľký problém nevidel. Sám povedal, že za skúšku nič nedám. Tvrdším orieškom je ale moja mama, ktorá sa o mňa bála a nesúhlasila s tým. Nakoniec ju ale manažér presvedčil.”
Reprezentácia a neopísateľné pocity
Hoci má Klaudia len 15 rokov, pravidelne hráva za ženskú futbalovú reprezentáciu Slovenska do 17 rokov. My sme sa jej spýtali, ako si spomína na jej prvé chvíle v reprezentačnom drese. “Na môj prvý zápas za reprezentáciu si pamätám veľmi dobre. Bol to výber do 15 rokov a hrali sme proti Česku. V zápase sa mi darilo, v kabíne fungoval dobrý kolektív a mali sme za sebou skvelý realizačný tím. Naviac, na drese som mala svoje obľúbené číslo osem. Viem, že číslo nerobí hráča ale je to lepší pocit. Zápas bol pre mňa výnimočný aj tým, že som v ňom dala svoj prvý reprezentačný gól. Bola som nervózna, ale robila som čo ma baví a užívala som si to.”
Ako sme už spomínali, neskôr mala možnosť tešiť sa aj na prvý zápas v reprezentácií do 17 rokov. “Veľmi som sa potešila, keď vyšla nominácia na ktorej bolo práve moje meno. Bol to neopísateľný pocit. Som rada, že hrávam za slovenskú reprezentáciu. Určite by som Slovensko nemenila, som hrdá Slovenska,“ opisuje Klaudia svoje pocity.
Kvalifikácia na ME 2014 v Ukrajine
S reprezentáciou sa veľa cestuje. Keďže Klaudia za ňu hrá už nejaký ten čas, aj ona už navštívila niekoľko krajín. “Zatiaľ som precestovala zopár krajín východnej Európy ako Rumunsko, Moldavsko, či Ukrajina. V Rumunsku a v Moldavsku to boli turnaje. Na Ukrajine to bolo ale špecifické. Jednalo sa o kvalifikáciu na majstrovstvá Európy.”
Z Ukrajiny sa Klaudia vrátila len pred pár dňami. Nastúpila tam proti reprezentácií Fínsku, Holandsku a domácim futbalistkám. “Mala som sa tam skvele. Odohrali sme tri kvalifikačné zápasy. Prvý sme remízovali s Fínskom 2:2. O dva dni na to nás čakalo Holandsko. Prehrali sme 4:0 a prehra ma mrzela. Na konci zápasu som si ľahla na trávnik, pozrela na oblohu a rozmýšľala, kde sa stala chyba. Najviac som sa ale tešila na posledný zápas s domácou Ukrajinou. Hrali sme totiž na hlavnom štadióne v Ľvove. Už len z toho štadiónu a atmosféry mi behali po tele zimomriavky a celé mi to dodávalo chuť do futbalu. V druhom polčase som dala gól na 1:2 a ten pocit bol neskutočný, oslávila som ho kĺzačkou ku rohovej zástavke. Zápas skončil remízou 3:3, ale celé to bol jeden neskutočný zážitok”, chválila si Klaudia.
Skúšky v Slavií Praha a v 1. FC Slovácko
Prednedávnom bola Klaudia v susednom Česku na skúške v dvoch ženských veľkokluboch. V Slovácku to ale nebolo po prvý krát. “Pred dvoma rokmi rokmi som si s nimi bola zatrénovať a skúsiť, ako to u nich chodí. Dostala som možnosť si s nimi aj zahrať priateľský zápas. V Slavií som tiež absolvovala tréningy a jeden dvojdňový turnaj. Mužstvá na turnaji boli veľmi špičkové, Berlín, Ferencváros, Slask Wroclav, Sparta Praha”, menuje Fabová.
Ciele do budúcnosti si dáva takmer každý. Klaudiine sú spojené s futbalom a má ich viacero. “Pre mňa je veľký úspech už len to, že som v reprezentácií. Ale chcela by som to dotiahnuť do A mužstva žien. Keby som si mohla vybrať, určite by som chcela pôsobiť v nejakom ženskom klube v zahraničí, najlepšie v Anglicku. Určite ma najviac láka môj vysnívaný klub Manchester United. Ale samozrejme, stačili by aj nejaké rakúske alebo nemecké kluby. V prvom rade sa však pozerám na prítomnosť. Chcem sa prebojovať do základnej zostavy žien v Tepliciach a s reprezentáciou do sedemnsáť rokov sa dostať na nejaký finálový turnaj”, uzavrela vymenovanie cieľov mladá nádej futbalu na Slovensku.
Autor: René Lipták
