Remeslá našich predkov ožili už po deviatykrát na staroturanskom Námestí slobody pred množstvom priaznivcov našej histórie a ľudových zvykov.
STARÁ TURÁ. Vyše šesťdesiat ľudových umelcov a remeselníkov zo Slovenska a z Českej republiky premenilo v auguste centrum Starej Turej na časy dávno zabudnuté. Námestie sa celý deň hemžilo rezbármi, keramikármi, košikármi, kováčmi, koreninármi, bylinkárkami, syrármi, remenármi i tvorcami drevených a cínových hračiek. Svoje šikovné ruky tu predviedli aj čipkárky či autorky náročných výšiviek.
Kôra stromov sa mení na veterné mlyny
Kôra z vyschnutých topoľov sa v rukách rezbára Mariana Detka (31) z Krakovian mení na umelecké skvosty. „Všetky diela sú vyrezané z kôry topoľov. Dávam vlastne kôre novú podobu a využívam to, čo mi ponúkne príroda. Kôru suchých stromov hľadám počas turistiky pri starom koryte Váhu,“ vyznal sa Marian. Ten z kôry stromu dokáže vyrezať veterné mlyny, kvety, postavy starcov, zvierat, anjelov i strážcov lesa.
„Tvorba záleží od múzy. Ľudia si veľmi radi kupujú vyrezávané srdiečka a kvetinky, ktoré potom darujú,“ prezradil rezbár. Marian sa venuje rezbárstvu sedem rokov a inšpiroval ho jeden z poľských umelcov. „Povedal som si, že niečo také musím dokázať aj ja. Tá „kôrová“ technika sa mi hneď páčila,“ usmial sa vyučený stolár.
V súčasnosti vyrezáva predovšetkým veže a kostoly z celého Slovenska. Zaujala ho aj zvonica v Čičmanoch, ktorej zmenšeninu práve dokončuje . „Niektoré diela vznikajú mnoho hodín. Vyrezať metrového starčeka z kôry topoľa som zvládol za tri dni,“ dodal Detko.
V tomto roku zvíťazili urologické problémy
Bylinkárka Anna Kopáčová z Vrbového pomáha ľuďom s urologickými i onkologickými problémami, jej liečivé rastliny pomáhajú zahnať aj stres a nervozitu. „V tomto roku ma oslovujú najmä ľudia s chorobami močových ciest. Tie lieči zlatobyľ, kapsička pastierska, slez a ibištek, ktoré pomáhajú slizniciam a utišujú kŕče a bolesti. Brezový list obsahuje arbutín, ktorý čistí močový mechúr a obličky od piesku a kamienkov,“ poradila bylinkárka.
Miest s liečivými rastlinami ubúda a bylinkári ich neprezrádzajú. Rivalita a zlé vzťahy však medzi nimi nepanujú. Aj Anka má svoje lokality vyhliadnuté už dlhé roky. „Slamiha piesočná rastie už iba na jednom mieste. Keby sa prezradilo, ľudia ho vykynožia,“ tvrdí Kopáčová, ktorá na potulky za rastlinami cestuje až smerom k Žiline.
„Prejdem niekedy lúkou aj vyše troch kilometrov. Miesta už nemením a neprezrádzam. Doniesla som na sebe už aj dvadsať kliešťov,“ dodala bylinkárka s takmer tridsaťročnou praxou. Medzi jej najobľúbenejšie liečivé rastliny patrí pamajorán, lipa i baza.
Košeľu do kroja vyšívala sto hodín
Výšivkárka Veronika Durcová (21) zo Starej Turej patrí k najmladším pokračovateľom ľudových tradícií. „Vyšívanie je pre mňa kreatívny oddych. Doma ma k ručným prácam vždy viedli. Vyšíva aj sestra a v minulosti aj mama,“ usmiala sa vysokoškoláčka Veronika. Tá miluje modro-biele výšivky na kroje a rôzne ľudové motívy. V súčasnosti vyšíva košele k ľudovým krojom.
„Pri náročnej výšivke strávim aj sto hodín. Ale oči zatiaľ poslúchajú a zrak slúži. Keď som však unavená, vyšívať prestanem a robím niečo iné,“ prezradila. Vždy ju fascinovali krížikové výšivky na starých zachovaných krojoch.
„Snažím sa takto zachovať aj námety výšiviek našich prastarých a starých mám. Je to dedičstvo, ktoré nám zanechali. Staré výšivky sú už obdraté i vyblednuté. Takýmito vyšívanými replikami vlastne zachraňujeme našu dávnu historiu,“ dodala Veronika, ktorá v súčasnosti študuje na Poľnohospodárskej univerzite v Nitre.
