Štvrtok, 17. jún, 2021 | Meniny má AdolfKrížovkyKrížovky

Fujaristi z rôznych kútov Slovenska obsadili Nemšovú

Fujaristi i nadšenci folklóru si užili príjemný sobotný deň. Zvuk tradičného nástroja z oblasti Podpoľania priniesli organizátori aj do Nemšovej.

Fujara je pre nich synonymom Slovenska.Fujara je pre nich synonymom Slovenska. (Zdroj: MAGDA ŠVANČARKOVÁ)

NEMŠOVÁ. Nemšová už druhý týždeň žije folklórom. Tento víkend hostila remeselníkov na Tradičnom Nemšovskom jarmoku a ten predchádzajúci si na svoje prišli najmä nadšenci tradičného slovenského folkóru. Fujaristi, ktorí sa výrobe i hre na tento slovenský nástroj venujú už roky, zavítali do Nemšovej na festival Fujara z Považia. Na štvrtom ročníku nechýbali zvučné mená výrobcov fujár ako Janko Šulík, ktorý má na svojom konte vyrobených už viac ako 750 fujár.

Pílku na drevo nosí stále so sebou

Jeden z organizátorov festivalu Nemšovan Ivan Bobot prepadol tejto vášni už dávno. „Bol som ako dieťa na salaši v Očovej, tam som počul fujaru, a to ma chytilo,“ vysvetľuje Bobot svoje stretnutia podľa jeho slov so synonymom Slovenska.

Skryť Vypnúť reklamu

„Už od detstva som bol rodoľúby, dedo ma učil pesničky a fujara vo mne vždy evokovala Slovensko,“ čo sa však zdanlivo nezlučuje s jeho ďalším hudobným pôsobením. Hral v punkovej kapele, neskôr prešiel do heavy metalu, či jazzu, ale folklór mal vždy rád. Momentálne hrá v kapele fujaristov a okrem toho ich aj vyrába už desať rokov. „Drevo sa zbiera cez zimu, chodím tu po okolí a vždy mám v aute pílku. Už som pár krát drevo odrezal aj pri diaľnici, keď som išiel na služobku do Prahy,“ vysvetľuje so smiechom.

Na otázku aké drevo používa, dodáva: „Ja robím z bazového dreva, aj keď ho zvyknú podceňovať. My z jeho kvetov na jar robíme sirup, potom z bobuliek vyrábame víno, no a v zime strúhame píšťalky.“

Fujaru treba vyrábať srdcom

Viacerí fujaristi sa zhodujú v základoch ako fujaru vyrobiť. „Keď ju človek vyrába srdcom, tak potom aj jej hlas sa ozve, tak ako by mal. A to počuť na prvý raz,“ vysvetľuje fujarista Ľuboš Dubovský.

Skryť Vypnúť reklamu

O svojom kolegovi Jankovi Šulíkovi z Hlohoveckého tria sa rozrozprával Ľubomír Janec, člen skupiny. „Stretol som ho v päťdesiatke, vyrobil mi prvú fujaru a potom som s ním začal hrávať. On ich už vyrobil viac ako 750 a venoval ich rôznym štátnikom, nášmu prezidentovi ale i niekdajšiemu americkému prezidentovi Bushovi,“ opisuje kolegove úspechy Janec.

Na otázku ako sa na fujare hrá, vysvetľuje ďalší fujarista Ľuboš Dubovský princípy: „Fujara je hranový nástroj, ako bežná šesťdierková píšťalka či zobcová flauta. Vzduch sa dostane cez štrbinu, narazí na hranu a a ozve sa zvuk. Pri fujare je to trochu zložitejšie, je tam prívodová trubica. Tá prinesie vzduch do kanálika, ktorý výjde von a narazí na hranu. Fujara je vlastne veľká píšťalka, či veľká flauta. A hrá sa na nej jednoducho.“

Skryť Vypnúť reklamu

Fujaru možno vyrobiť z hocijakého dreva. Podľa Dubovského sa odvíja jej výroba aj od toho, ako sa drevo vŕta. Novodobí výrobcovia používajú sústruženie, naopak tradiční používajú cigánske vrtáky, ktoré kedysi robili cigáni ako remeselníci.

Kedysi sa fujara neošetrovala. Bola pohodená v kúte a výpary z výrobkov na salaši zakonzervovali. Teraz sa na holé drevo dáva fermež alebo olej. „Ja mám fujaru, ktorá je vybíjaná mosadznými pásikmi, ktoré sa v špeciálnych mlynčekoch zatočia a vytvoria cifru. Tá sa následne pracne kladivkom vbíja do dreva,“ opisuje postupy Dubovský.

Ľudoví umelci

Na festivale dostali príležitosť predviesť svoje umenie aj viacerí ľudoví umelci. Jedným z pozoruhodných umelcov, pri ktorom sa viacerí návštevníci s úžasom zastavili je aj drotár Juraj Šerík. Ten svojím umeleckým drotárstvom povyšuje kedysi úžitkové remeslo na skutočné umenie. Vzorom mu je najmä jeho pradedo Jozef Holánik, ktorý s tradíciou drotárstva v rodine začal pred 150 rokmi. Šerík rozpráva o ňom so značnou úctou, opisuje aj jeho úspechy, ktoré dosiahol a ako sa zapísal do dejín tohto zaujímavého remesla.

Návštevníkov zaujalo aj Šeríkove drôtené srdce- Srdce pre Slovensko. To putuje už dlhé mesiace po Slovensku a na jeho tvorbe sa podieľali aj Nemšovania. „Vyrobili ho ľudia z rôznych kútov Slovenska, či už malí, alebo veľkí. Je aj prejavom úcty voči môjmu pradedovi, ktorí sa pred 150 rokmi ako džarek- učeň zaúčal do tajov drotárstva a dosiahol mnohé úspechy,“ vysvetľuje Šerík. Holánik pochádzal z Dlhého Poľa, kde doteraz stojí aj jeho rodný dom. Na jeho záchrane pracuje jeho pravnuk už niekoľko rokov. Plánuje zriadiť aj pamätnú izbu.

Kedysi bola drotárčina najmä úžitkovým remeslom. Vyrábali sa pasce na myši, opletali sa taniere, hrnce, misky. Drotári chodili po svete, živili sa svojou prácou, ale i zdokonaľovali. Všade kde prišli, sa museli najprv naučiť jazyk, aby vedeli komunikovať. Potom zakladali dielne, či manufaktúry.

S drôteným srdcom plánuje Šerík prejsť ešte mnoho kútov Slovenska. Nakoniec ho však chce podarovať samotnému Slovensku. „Svoje miesto by malo mať na Bratislavskom hrade, tam ho podarujeme,“ dodáva umelecký drotár.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Blíži sa leto a s ním aj zvýšené utrácanie peňazí našimi deťmi
  2. Rady nad zlato: Naučte sa pripraviť dezerty ako z cukrárne
  3. Crème de la crème po slovensky
  4. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový?
  5. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku
  6. Po Slovensku na motorke
  7. Jablone prinesú ovocie v podobe komfortného bývania
  8. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom
  9. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni?
  10. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020?
  1. Driverama má strategické partnerstvo s nemeckým Stop + Go
  2. Správna strava po tréningu: Siahnite po 100 % smoothie a šťavách
  3. Zázračná škola so zelenou strechou
  4. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  5. Crème de la crème po slovensky
  6. Rady nad zlato: Naučte sa pripraviť dezerty ako z cukrárne
  7. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový?
  8. Blíži sa leto a s ním aj zvýšené utrácanie peňazí našimi deťmi
  9. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  10. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku
  1. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 27 014
  2. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 13 608
  3. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 11 570
  4. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom 11 570
  5. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 9 015
  6. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie 6 763
  7. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový? 5 997
  8. Po Slovensku na motorke 5 729
  9. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom 5 237
  10. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť 5 116
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trenčín - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trenčín

Diskusiu sledujte naživo vo štvrtok o 14. hodine.


15. jún

V poradí ôsmou tohtoročnou obeťou dopravných nehôd na cestách Trenčianskeho kraja je 35-ročný motocyklista z okresu Prievidza, ktorý neprežil stredajšiu podvečernú zrážku s traktorom.


SITA 4 h

Samospráva Bánoviec nad Bebravou chce na objekte Materskej školy (MŠ) na Ulici 5. apríla vybudovať zelenú strechu.


TASR 5 h

Trenčanov a návštevníkov mesta osviežia na Mierovom námestí rozprašovače vodnej hmly. Umiestnené sú v strede vydláždenej časti námestia, fungujú automaticky.


TASR 5 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Medvede sa v minulosti v našom regióne nevyskytovali.


16. jún

K príčine smrti sa vyjadria, až keď budú k dispozícii laboratórne výsledky. Predbežne to s očkovaním nesúvislo.


15. jún

Ľudia nemajú šancu na voľný prístup k vodnej ploche.


12 h

Nečakaná správa o skone Júliusa Kohúta zasiahla mnohých.


3 h

Už ste čítali?