Výtvarno-literárne popoludnie bolo oázou zrelého umenia počas rušných historických dní na námestí v Trenčíne. Výstava Jána Mikušku potrvá do 25. augusta.
TRENČÍN. Symbióza zrelých umelcov výtvarníka Jána Mikušku a jeho literárneho kolegu Rudolfa Dobiáša priniesla v utorkové popoludnie jedinečné spojenie umenia. Tvorbu lyrickej krajiny vo svojich dielach predstavil výtvarník na vernisáži v Kaviarni a galérií Vážka, niektoré z jeho diel sú aj ilustráciami do najnovšej zbierky básní známeho spisovateľa. Výstava potrvá do 25. augusta.
Krajina sa zmenila
Skromný Ján Mikuška sa venuje tvorbe už viac ako štyridsať rokov. Prináša lyriku krajiny, ktoré je štylizovaná. „Nie je to krajina od Trenčína po Nové Mesto. Je to niečo ako môj súbor poznatkov,“ vysvetlil výtvarník. Inšpiráciu získal už počas vysokej školy, kedy navštívil Oravu.
„Stala sa súčasťou mojej tvorby. V začiatkoch bola krajina viac konkrétnejšia, postupne som prešiel do abstraktnej roviny. Teraz sa dokonca i viac vyfarbujem. Kým v mladosti som používal tmavšie odtiene, nakoľko ako každý mladý človek som bol viac sentimentálnejší, teraz používam sviežejšie farby i zlatú,“ rozhovoril sa výtvarník.
Symbolika éterických žien
Kurátorka výstavy Ela Porubänová opisuje pútavo jeho tvorbu: „Jeho tvorba je taká poézia, sen a veľmi korešponduje s osobou umelca. Každý kto ho pozná vie, že je to taký romantik, ktorý dáva dušu do svojich diel. Jeho tvorba je monumentálna.“ Porubänová poukazuje aj na symbolické prvky v Mikuškovej tvorbe. Objavujú sa kríže, vtáčie krídla, ale i éterické ženské siluety, ktoré vyjadrujú symbiózu v umelcovej krajine. Žena v opare, éterická bytosť sa v jeho dielach vyskytuje už dlhodobo.
Inšpiráciu získal Mikuška od výtvarníka Petra Matejku, ktorého tvorbu obdivuje dodnes. Nie všetky ženy na jeho obrazoch sú iba symbolikou. „Je to určite múza, ale musím priznať, že v jeho tvorbe nájdeme aj konkrétnu ženu, jeho manželku. Tá je jeho skutočnou múzou, ktorá ho podporuje a je jeho radkyňou,“ vysvetľuje kurátorka.
Autor tiež dostal do svojich obrazov aj určité novomestské šifry. Na jednom je už dnes neexistujúca temná ulička z Nového Mesta nad Váhom, takisto výtvarne spracoval aj strechu barokového kostola z tohto mesta.
Našli sa dávnejšie
Vernisáž spestrili aj pútavé básne Rudolfa Dobiáša. Spojenie umelcov však nie je náhodné, pretože sa našli už dávnejšie, ako úsmevne priznáva Dobiáš, je to už niekoľko desaťročí.
O svojom vzťahu k spisovateľovi sa Mikuška vyjadruje veľmi pozitívne: „Rád sa s ním stretávam, je to dobrý človek.“ Poznajú sa už viac rokov, nakoľko Dobiášovi podľa vlastných slov v začiatkoch chýbal kontakt s umelcami, a tak sa dostal do kruhu novomestských výtvarníkov. Spoznal sa so sochárom Milanom Struhárikom a i s Jánom Mikuškom. „Rudkovi sa páčili moje kresby, tak ma oslovil na ilustrácie,“ dopĺňa výtvarník Mikuška.
Rudolf Dobiáš predstavil čiastočne svoju novú zbierku básní Rozhovory s Rút, ktorej krst prebehne o mesiac v trenčianskej knižnici. Kniha má podľa autora svoje časti, sú to také vrstvy, ktoré sú vedľa seba a dominantnou vrstvou je láska. Na otázku, ako vníma tvorbu Jána Mikuška, dodáva: „Je to taká lyrika a to je moja parketa, to mám rád.“
