Plašenie nežiaduceho vtáctva sokoliarmi je účinným riešením, tí by tu však, pravdepodobne, museli zostať natrvalo.
TRENČÍN. Premnožené holuby sú už dlhodobo problémom aj v meste Trenčín. Znečisťujú nielen centrum mesta, ale i budovy a areály. Premnoženie je aj dôsledkom chýbajúceho prirodzeného dravca, ktorý by redukoval ich počet. Fakultná nemocnica v Trenčíne má ten istý problém. Samotní pacienti pomáhajú kŕmením k ich premnoženiu, preto vydala nemocnica od mája zákaz kŕmenia holubov. O spoluprácu požiadala aj sokoliarov, ktorí pôsobia na Trenčianskom hrade v dobovom tábore.
Zvykli si na prikrmovanie
Nemocnica v Trenčíne je dlhodobo útočiskom holubov, ktorí tu majú dostatok potravy i úkrytov. Tieto vtáky však znečisťujú lavičky, chodníky, okná, strechy či okná zaparkovaných vozidiel.
Holuby sú i v areáli nemocnice už dlhodobo premnožené. „Majú tu veľa členitých strešných plôch a veľké stromy s košatými korunami, ktoré im poskytujú ideálne útočisko na hniezdenie vo veľkých kŕdľoch,“ ozrejmuje situáciu Eugen Finkei, hovorca nemocnice.
Ich výskyt nie je podľa slov Finkeia samotným problémom. Kontakt s nimi však môže byť zdrojom rôznych nebezpečných infekcií, ako sú chlamýdie či mykoplazmy. Liečba týchto ochorení môže byť zdĺhavá a prejsť do chronickej podoby. Hlavným dôvodom, prečo sa vedenie nemocnice rozhodlo osloviť sokoliarov, je práve problém, ktorý spôsobujú samotní pacienti. Tí kŕmia holubov, ktorí si na to rýchlo zvykli a množia sa ďalej.
Preto oslovili sokoliarov z Trenčianskeho hradu, aby prirodzene plašili premnožené vtáctvo a vyháňali ho z areálu nemocnice. Zároveň vydali preventívne opatrenie. „Od mája platí v areáli zákaz kŕmenia holubov,“ vysvetlil Finkei.
Podobný problém vníma i nemocnica v Novom Meste nad Váhom. „Keď pozriem von oknom, máme tu možno dvadsať holubov, no na okolitých budovách je ich aj dvesto,“ vysvetľuje námestník Miloš Makara, ktorého nápad plašenia holubov zaujal.
Krúžiaci dravec nad nemocnicou
Sokoliar Ján Pacek má skúsenosti s plašením vtáctva už z minulosti. Momentálne je súčasťou dobového tábora na Trenčianskom hrade a ponuku vedenia bez problémov prijal. Na otázku, či krúžiaci dravec nad nemocnicou nie je nebezpečný pre ľudí, vysvetľuje: „Sokol je síce dravý vták. No my ho učíme, aby nelovil. Potravu môže dostať iba od svojho chovateľa.“
Podľa Paceka si ľudia bežne ani nevšimnú, že vo výške nad nimi krúži sokol. Holuby ho však viditeľne registrujú a snažia sa mu veľmi rýchlo vyhnúť. Sokola vypúšťa v nepravidelných intervaloch zo strechy budovy nefrológie. Púšťa iba jedného, pretože sokol je teritoriálne zviera a strechu považuje za svoje územie. Uznáva, že plašenie je síce výborný spôsob vyháňania holubov, no musí byť dlhodobé. „Je možné, že keď skončíme, tak sa znova vrátia,“ dodáva.
So sokoliarom zatiaľ nepočítajú
Podobný názor má i mesto Trenčín. Hovorkyňa Erika Ságová hovorí o plašení holubov síce ako o účinnom, ale krátkodobom riešení. S možnosťou plašenia sokoliarom alebo odchytom vtáctva v najbližšom období ani nepočítajú. Do budúcna však je možné, že sa tým budú zaoberať. Podľa jej slov nemá samospráva veľa možností, ako riešiť reguláciu holubov.
„Podľa zákona nie je premnoženie nežiaduceho vtáctva dôvodom na jeho usmrtenie,“ vysvetlila. Takisto nie sú k dispozícií prípravky, ktoré by mohli plošne aplikovať na tlmenie plodnosti holubov. Dôležité je však, aby ich ľudia nekŕmili, pretože tak prispievajú k ich premnoženiu.
