Donedávna boli ohniskom kliešťov prenášajúcich množstvo ochorení južné regióny Slovenska. Kliešte však menia stanovište a presúvajú sa k nám.
TRENČÍN. Podľa dlhodobých štúdií dochádza k presunu kliešťov z pôvodného ohniska na juhu Slovenska smerom na sever, práve do Trenčianskeho kraja. Nebezpečné sú pre prenos rôznych ochorení. Encefalitída sa vyskytuje menej často ako lymská borelióza. Tá je nebezpečnejším a častejším ochorením, ktoré pri prehliadnutí raného štádia vedie postupne k paralyzácii pacienta. Výskyt kliešťov je však možné mimo prírody vo verejných parkoch i záhradách riešiť účinným postrekom.
Nebezpečnejšia je borelióza
„Kliešte môžu byť prenášačom viacerých ochorení. Najznámejší je zápal mozgových blán - kliešťová encefalitída a borelióza, nazývaná Lymská choroba,“ vysvetlila Ľudmila Bučková z Úradu regionálneho zdravotníctva v Trenčíne.
Podľa jej slov v tomto roku bolo hlásených zatiaľ tridsať jeden prípadov kliešťovej encefalitídy, pričom v niekoľkých prípadoch pacienti uvádzali konzumáciu nepasterizovaného kozieho mlieka. Výskyt boreliózy je však pomerne vysoký, v tomto roku je doposiaľ 96 prípadov. „Na Slovensku je výskyt kliešťov čoraz väčší aj v severovýchodnej časti Trenčianskeho kraja,“ potvrdila Bučková. Podľa jej slov je pri borelióze možno znížiť riziko včasnou liečbou. „Pokiaľ pacient bol uštipnutý kliešťom a po určitom čase (3 a viac dní) v mieste poštípania nájde začervenanie s tendenciou šíriť sa do okolia, mal by vyhľadať lekára,“ vysvetlila a zároveň dodala, že neskôr môže dôjsť k rozvoju ochorenia, ktoré postihuje najmä nervový systém a kĺby.
Kliešte ako také nie sú problémom, problémom je prítomnosť patogénnych baktérií a vírusov v ich tele. „Baktérie a vírusy sa prenášajú v cykle medzi kliešťom a zvieraťom a vznikajú prírodné ohniská,“ dodáva Brestovský.
Mapovanie výskytu
Výskyt kliešťov mapuje entomológ Jozef Brestovský už niekoľko desaťročí metódou vlajkovania. „Pomocou flanelovej látky sa hľadajú aktívne kliešte na ploche 100 metrov štvorcových v nízkej bylinnej vegetácii v parkoch, zelených plochách či na sídliskách,“ vysvetlila metódu regionálna hygienička.
Pozitívnou správou je, že najmasovejší výskyt kliešťov býva spravidla na jar a na jeseň. V lete im suché počasie nevyhovuje. V tomto období majú zníženú aktivitu, hľadajú prostredie, kde je väčšia vlhkosť. To však môžu byť i plochy pri rybníkoch a vodných nádržiach, kde sa ľudia bežne kúpu. „Treba podotknúť, že kliešte sú však celoročne. Dokonca i v zime, keď sa oteplí, tak na južných svahoch ich vieme nájsť,“ vysvetlil Brestovský.
Zároveň potvrdzuje informáciu presunu kliešťov do severnejších miest. Kým donedávna platilo, že južné regióny sú najväčším ohniskom infikovaných kliešťov, situácia sa mení a kliešte sa presúvajú prostredníctvom lietajúceho vtáctva a drobných cicavcov smerom na sever do Trenčianskeho kraja.
Kliešte sa zväčšili?
Niektorí ľudia si z návštevy lesa prinášajú domov slušnú zbierku kliešťov, niektorých prekvapuje ich veľkosť. „Boli sme na prechádzke v lese. Keď som prišla domov s deťmi, tak sme ostali v šoku. Starší syn mi ukázal kliešťa veľkosti malého pavúka, mal asi dva-tri milimetre,“ popísala svoju skúsenosť Trenčianka Mária Slánska, ktorá takého veľkého kliešťa ešte nevidela.
Entomológa však informácia neprekvapila. Kliešte majú totižto viacero vývinových štádií, na otázku, či sa kliešte zväčšili, reaguje pohotovo: „Dospelé jedince sú veľké, ale menšie vývinové štádia larva a nymfa sú malé. Pri larve je možné vidieť iba žalúdok, napitý od krvi a kliešť vyzerá ako malá bodka na pokožke.“
Postrek ich zlikviduje
V Trenčíne zvýšený výskyt kliešťov zatiaľ neevidujú. „Mesto nemá informácie, ani neeviduje požiadavku zo strany úradu verejného zdravotníctva či občanov na likvidáciu kliešťov či aplikáciu postreku,“ zareagovala hovorkyňa mesta Erika Ságová.
Štúdie však poukazujú na budúcnosť, a preto je mapovanie výskytu ohnísk kliešťov potrebné monitorovať. Ich výskyt je možné účinne znížiť aj aplikáciou postreku. Brestovský sa metódou zaoberá už viac rokov. Podľa jeho slov je klasické kosenie účinným spôsobom, ako predísť kliešťom, iba sčasti. „Dokážu slušne pochodovať. Pri jednom výskume sme si na tráve rozprestreli deku a opaľovali sa. Po hodnej chvíli sme na okrajoch zazreli kliešte. Jednoducho nás zaregistrovali a presunuli sa k nám,“ opisuje zážitky z praxe.
Podľa jeho slov sú kliešte schopné presťahovať sa z pokosenej plochy na inú pomerne rýchlo, kde je väčšia vlhkosť i vyššia vegetácia, preto aj kosenie nie je stopercentným riešením.
„Vieme zabezpečiť pohodu bez kliešťov práve postrekom, a to najmä v záhradách, parkoch, kde sa pohybujú ľudia. Nie vo voľnej prírode, pretože tam je ich miesto,“ doplnil Brestovský.
