TRENČÍN. „Pohyblivú“ výstavu Nebo, peklo, raj otvorili v priestoroch mestskej veže. Jej motívy sú síce rozprávkové, no svojím neštandardom a hlavne spomienkou na detské časy a pohyblivých panáčikov zaujme aj dospelých. Výstava potrvá do 18. augusta. Jej autor Marcel Kubinský rád tvorí pre deti.
* Aká je vaša tvorba, čo vás inšpiruje a čo prinášate v svojej tvorbe?
- Pôsobil som desať rokov v Bratislave, potom som sa vrátil do svojich milovaných Tatier. Tatry ma inšpirujú k tvorbe čiastočne, ale nemyslím si, že by moja tvorba bola jednoznačne tatransky orientovaná. Je to skôr niečo iné, fantazijné. Nemaľujem na tatranský profil, to drevo je všade okolo nás, snažím sa ho využiť na niečo, čo možno nie je užitočné, ale spôsobuje radosť.
* Prečo ste si Trenčín vybrali na výstavu?
- Mesto sa mi páči. Tu som spoznal aj moju manželku, na Trenčianskom hrade. Trenčín bol pre mňa vždy takým mestom niekde medzi Tatrami a Bratislavou, kde sa dá oddýchnuť a načerpať síl. Trávieval som tu nejaký čas počas prázdnin, keď som bol malý.
* Tvoríte detské motívy...
- Pracujem s deťmi ako špeciálny pedagóg. A deti to zaujme. Kedysi som sestre najradšej kupoval drevené hračky, je z nich cítiť život. Myslím, že takýto druh zábavy tu chýbal, tak som začal najskôr tvoriť len postavy ako samotné hračky, potom mi chýbalo nejaké pozadie, ktoré by vyrozprávalo príbeh. Tak som začal s rámom, pozadím, a hračka už má potom inú dimenziu. I keď tvorím hlavne detské motívy, tak v minulosti som sa dokonca snažil stvárniť aj trochu sakrálnejšie motívy, napríklad svätú Helenu. Samozrejme, trochu inak.
* Vaše dielka pôsobia ako bábkové divadlo. Rozprávate pri nich aj príbehy?
- Nie, som oveľa radšej, keď ľudia rozprávajú svoje vlastné príbehy. Čo im to pripomína, čo to v nich evokuje, to mám radšej. Mňa len teší, keď tam nájdu aj niečo iné.
* Prečo ste nazvali výstavu Nebo, peklo, raj?
- No, pretože moje motívy sú také rozprávkové, a k rozprávke patrí aj nebo i peklo a raj. Niečo nie také pozemské
* Hrávali ste sa ako dieťa na rytierov či drakov?
- Nie ani veľmi nie, nevyrastal som pod hradom. Ale deti, pre ktoré tvorím, sa radi hrajú na rytierov, majú radi rozprávky, tak im trošku ilustrujem tie ich predstavy.
