Autá, ktorých sa majitelia chcú zbaviť, majú podľa Združenia miest a obcí zaťažiť životné prostredie. Trh s opotrebovanými súčiastkami však funguje celé roky.
TRENČÍN. Staré vozidlá, ktorých sa majitelia chcú zbaviť, budú môcť po novom odhlásiť na základe čestného prehlásenia, že auto už neexistuje. Následne prispejú sumou od päťdesiat do stopäťdesiat eur do enviromentálneho fondu. Takéto opatrenie vychádza v ústrety majiteľom áut, ktorí majú autá stále v evidencii vozidiel, no autá už prakticky neexistujú. Združenie miest a obcí sa však obáva, že dôjde k ohrozeniu životného prostredia.
Obávajú sa záťaže na životné prostredie
Po novom bude mať obvodný úrad kompetencie vyradiť auto z evidencie len na základe čestného prehlásenia. Majiteľ zaplatí sumu od päťdesiat do stopäťdesiat eur do Enviromentálneho fondu.
Podľa slov združenia je auto, ktoré doslúžilo, považované za nebezpečný odpad. „Ten môže byť spracovaný len odborne spôsobilou osobou,“ vysvetlila Marta Bujňáková, hovorkyňa združenia. „Tá, okrem vedomostí a zručností, musí disponovať prevádzkovými podmienkami, ktoré zabraňujú úniku nebezpečných látok do pôdy, vzduchu alebo vody. Majitelia starých áut, ak im to budú právne podmienky umožňovať, môžu vrak vozidla predať pokútnym neautorizovaným osobám na súčiastky, alebo ho po anonymizácii opustia,“ doplnila Bujňáková.
Podľa slov združenia umožňuje takéto legislatívne nastavenie v podstate nelegálny obchod s opotrebovanými náhradnými dielmi. Dodávajú: „I keď takémuto predaju sa nedá nikdy celkom zabrániť, sme presvedčení, že je vhodné takýto trh nie podnecovať, ale obmedzovať.“
Novela rieši súčasný stav
Podľa slov Maroša Stana, hovorcu ministerstva životného prostredia, je problém neexistujúcich vozidiel a ich vyradenia z evidencie motorových vozidiel dlhodobý. „V praxi bolo možné do 1. 1. 2006 vyradiť vozidlo iba na základe čestného prehlásenia a počas prechodného obdobia od 1. februára 2009 do 31. októbra 2009 bolo umožnené občanom vyradiť fyzicky už neexistujúce vozidlo z evidencie na základe predloženého čestného vyhlásenia o neexistencii vozidla,“ vysvetlil Stano.
Podľa jeho slov reaguje novela na terajší stav, keď nie je možné staré auto, ktoré už fyzicky neexistuje, vyradiť z evidencie vozidiel, pretože „majiteľ nevie preukázať, ako naložil so starým vozidlom, ktoré podľa jeho tvrdenia už neexistuje.“
V roku 2009 prechodné ustanovenie využilo asi 64 000 vlastníkov starých vozidiel.
„V súčasnosti podali občania v tejto súvislosti približne 4500 podnetov Policajnému zboru SR, ktoré sa týkali otázky vyradenia neexistujúceho vozidla. Je predpoklad, že existuje oveľa väčšia skupina občanov, ktorí chcú takéto neexistujúce vozidlo vyradiť z evidencie,“ vysvetlil Stano.
Trh s opotrebovanými súčiastkami
Mnohí však vedia, že takéto praktiky predaja súčiastok sú v praxi úplne bežné. Majitelia nabúraných vozidiel majú niektoré súčasti ako je motor a podobne v poriadku. Je pre nich výhodnejšie dané veci speňažiť.
„Ak je dobrý blok motora, je lepšie predať ho ako súčiastku. Kto má po búračke prasknutý blok, iste ocení takýto motor. Buď ako zdroj súčiastok, alebo aj celý, ak je funkčný,“ povedal vodič Adrián Veselovský. Podľa jeho slov idú súčasti z hliníka najlepšie na predaj, keďže cena za kilogram hliníka je zhruba 1,5 eura.
Podľa dopravného analytika Jozefa Drahovského sa združenie obáva neodôvodnene. Pretože aj teraz pri zošrotovaní auta nemusí majiteľ odovzdať funkčné, kompletné auto. Majitelia si z neho môžu nechať to, čo potrebujú.
„Bežne si ľudia nechávajú dobré pneumatiky aj s diskami, či autorádio. Ide v podstate o opravu zákona, lebo ten sa pôvodne spravil narýchlo, nedomyslene a so spätnou účinnosťou,“ vysvetlil analytik. Takisto pri nabúraní vozidla sa bežne stáva, že vozidlo je v podstate neopraviteľné. No niektoré súčasti, ako napríklad motor či elektronika, sú v poriadku.
„Nie je dôvod zošrotovať celé auto, ale je rozumné použiteľné časti vymontovať a predať. Bežne takúto službu ponúkajú autoservisy a minimalizujú tak finančnú stratu majiteľa. To je to, čo sa ZMOS-u nepáči,“ dodal Drahovský.
