Druhá časť vlastivednej monografie Nové Mesto nad Váhom oživila slávu Mnešíc, šľachtické rody i dávnu ľudovú kultúru.
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Historikovi Jozefovi Karlíkovi sa v spolupráci s ďalšími piatimi autormi podarilo pripraviť exkluzívnu dvestostranovú farebnú publikáciu formátu A4, ktorá nadviazala na prvú časť monografie s rovnomenným názvom z roku 2010. Okrem rozsiahlej textovej časti je publikácia bohato ilustrovaná množstvom fotografií i vzácnych pohľadníc. Niektoré z nich doteraz neboli nikdy publikované.
Architektonické nálezy a ich história
Kolektív autorov pripravoval horúcu knižnú novinku so šiestimi kapitolami vyše jedného roka. V prvej Katarína Šípošová pútavým spôsobom zachytila stavebný vývoj a objekty mesta.
Jej text je dokumentovaný množstvom historických pohľadníc zo súkromných zbierok novomestských zberateľov. Čitateľ na nich nájde aj vyše storočné zábery ulíc dnešného centra či budovu Reissovca z roku 1923, v ktorej dnes sídli mestský úrad.
„Táto kapitola je sondou až do dôb, keď sa stavalo pôvodné námestie. Tu sme prišli k veľmi zaujímavým až objavným veciam. Námestie postavili príslušníci vysokej šľachty a sídlil tu výkvet uhorskej šľachty.
Jeho najväčší rozmach nastal v čase vzrastajúceho tureckého nebezpečia,“ prezradil zostavovateľ knihy Jozef Karlík.
V Novom Meste žilo množstvo rodov
Históriu mesta výrazne ovplyvnili šľachtické rody, ktoré v monografii zmapoval Ján Lukačka.
Sú medzi nimi aj Erdödyovci, Esterházyovci, Ghillányovci, Forgáčovci či Hadikovci, ktorých preslávil maršál Andrej Hadik. „Hadik je veľkou osobnosťou slovenských vojenských dejín. Jeho pluk nečakane napadol a obsadil Berlín. Táto akcia je dodnes spojená so synonymom husársky kúsok.
Jeho brat i rodičia žili v Novom Meste,“ prezradil Karlík. Pri príprave kapitoly čerpal Lukačka materiály najmä z Národného archívu i Štátneho archívu v Bytči.
V našom regióne sa dokonca stále pohybujú potomkovia slávnych šľachtických rodov. „Dodnes žijú napríklad potomkovia rodu Koronthályovcov,“ potvrdil zostavovateľ. Jánovi Lukačkovi sa podarilo zachytiť život vyše dvoch desiatok rodov, ktoré okrem portrétov šľachticov zdokumentoval aj erbami či erbovými pečaťami.
Hlavnou časťou monografie je Jozefom Karlíkom unikátne spracovaná kapitola o dejinách Mnešíc, ktoré sú dnes mestskou časťou Nového Mesta nad Váhom.
Mnešice jestvovali už v roku 1388
Dejiny bývalej samostatnej obce Trenčianskej župy sa začali datovať už v roku 1388. V novej monografii sú zachytené aj fotografie zubov a kostí mamuta či parohov pravekého jeleňa, ktoré sa našli v sprašovom nálezisku v Mnešiciach.
„Mnešice sú svetovým náleziskom. Po roku 1957 sa tu archeológovi Jurajovi Bártovi podarilo nájsť artefakty staré 250 tisíc rokov. Je to najstaršie doložené nálezisko na Slovensku,“ prezradil Karlík o dávnej histórii Mnešíc.
kapitole sprístupnil detailnú históriu Mnešíc, nevynímajúc osudy prievozníkov, pltníkov a vinohradníkov, ktorí tu žili. Jej zaujímavosťou je aj zverejnenie listiny s kontroverzným datovaním mandátu Žigmunda Luxemburského, obsahujúcej prvú písomnú zmienku o Mnešiciach.
Ľudová kultúra i významné osobnosti
V monografii nechýba ani kvalitne spracovaná kapitola o ľudovej kultúre v Novom Meste nad Váhom z pera Márie Mizerákovej z Podjavorinského múzea.
„V nenásilnej podobe v nej zachytila odievanie, stravu, obyčaje, ale aj vinohradníctvo či ovocinárstvo v histórii mesta. Aj táto kapitola je bohato ilustrovaná fotografickým materiálom,“ povedal Karlík.
Na historických záberoch nechýbajú okrem krojov, starých sudov na víno či kuchynského riadu ani raritné fotografie pascí na potkanov i myši z dávnych dôb.
Tak, ako aj v prvej časti monografie, predstavila Eva Berková ďalších 23 významných zosnulých osobností mesta, ktoré ho zviditeľnili doma i za hranicami vlasti.
Rozsiahla publikácia je ukončená prehľadnou bibliografiou Nového Mesta nad Váhom a Mnešíc, ktorú zostavil Igor Zmeták.
