V zrúcanine opevneného kostolíka v Haluziciach predstavil hudobný skladateľ a teoretik Peter Hochel vzácne notové zápisy, ktoré žiadny súčasník okrem ich objaviteľov doteraz nevidel.
HALUZICE. V zrúcanom kostolíku zazneli stratené skladby zabudnutého génia. Sláčikový kvintet ZOE interpretoval počas 5. ročníka Festivalu hudby a zaujímavých persón Haluzické múz(r)y unikátnu tvorbu pre slovenskú verejnosť takmer neznámeho hudobného skladateľa Antona Aschnera (1732-1793). Aschner patril k najpozoruhodnejším predstaviteľom tohto obdobia v hornom Uhorsku.
Vyše dvestoročné noty našli v päťdesiatich krabiciach
Keď sa po februárových udalostiach v roku 1948 likvidovali kláštory a ich knižnice, tak bola do Štátneho archívu v Banskej Bystrici prenesená aj kompletná knižnica Františkánskeho kostola v Kremnici. „Tento archív bol spísaný a niektorí muzikológovia si skladby preštudovali. Už vtedy naznačili, že je medzi nimi niečo kvalitné a dávno zabudnuté. Odvtedy však uplynulo šesťdesiat rokov a nikto s tým nepohol,“ prezradil objaviteľ nôt Peter Hochel.
Preto sa spolu s kolegami pred dvoma rokmi pustil do hľadania nôt zabudnutého skladateľa Antona Aschnera. „Našli sme samostatné party pre prvé i druhú husle, violu či zbor. Bol to princíp puzzle. Všetko sme museli poskladať. Prezreli sme vyše päťdesiat škatúľ, v ktorých bolo zachovaných päťdesiat skladieb. Pri skladaní sme museli využiť aj počítač,“ pokračoval Hochel. Výber z najlepších skladieb bude už onedlho vydaný na profilovom osemdesiatminútovom albume.
Aschner zapísal noty kvalitným atramentom
Ak by bol Aschner žil v Rakúsku, poznal by ho podľa slov Hochela pravdepodobne celý svet. Stopy po zabudnutom hudobnom géniovi a jeho rodine sa definitívne u nás vytratili v 18. storočí. „Zachytili sme však indíciu, že potomkom skladateľa Antona Aschnera bol slávny slovenský prozaik a národný velikán Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský (1824-1908).
My však po rodokmeni Aschnerovcov nepátrame, pátrame po jeho skladbách,“ usmial sa hudobný archeológ. Jeho skladby sa okrem Kremnice hrávali aj u piaristov v Trenčíne i v hudobnom spolku v Trnave.
„Noty boli písané veľmi krasopisne a úhľadne atramentom. Bolo to doslova mystické opät počuť „zaprášenú“ hudbu z archívov, ktorú dvesto rokov nikto nehral,“ nadšene povedal Hochel.
Klavír napokon čembalo vytlačil zo života
Dominantnú úlohu počas interpretácie objavených skladieb zohral v haluzickom kostolíku dnes už takmer zaniknutý nástroj čembalo.
„Bol to nástroj s veľmi slabou dynamikou a nedokonalý v rýchlo doznievajúcom tóne,“ vysvetlil Hochel.
Klasické čembalá sú veľmi drahé a ľahko poškoditeľné nástroje, preto ho v Haluziciach nahradila jeho moderná digitálna podoba.
„Čembalo malo veľkú tradíciu v Anglicku a vo Francúzsku. Najvýznamnejšími skladateľmi boli pre tento nástroj Francúzi Francois Couperin a Jean Philippe Rameau. Tí výrazne ovplyvnili aj velikána čembalovej tvorby Johanna Sebastiana Bacha,“ dodal Hochel. Festival Haluzické múz(r)y organizuje už päť rokov organistka a dirigentka Mária Volárová z Nového Mesta nad Váhom. „V rámci koncertov pod holým nebom sme od roku 2009 predstavili mnohých hudobných hostí,“ povedala Volárová.
