NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Open Jazz Fest nestráca na príťažlivosti ani na kvalite. Skôr naopak, šiesty ročník dokázal, že dozrieva a stáva sa spoľahlivým nositeľom dobrých správ o tom, že na Považí sa hrá výborný džez a že ho robia zanietení, dobrej veci oddaní ľudia.
Dvojdňový festival s ôsmimi kvalitnými kapelami, spoľahlivou organizáciou a nádhernou scenériou na hladine jazera priam vnucuje zaujímavý zážitok. Preto už pred zotmením je hľadisko dostatočne obsadené, aby sa večer plný prvotriedneho džezu mohol začať.
Vystúpenie legiend
V piatok, hneď po západe slnka nielen symbolicky vyšli hviezdy. Danijel Čačija a jeho kvintet otvoril dokorán oponu veľkého džezového predstavenia. Chýbal len červený koberec, pretože na pódium prichádza saxofónová legenda Scott Hamilton zo Spojených štátov. Ten červený koberec môže bez rozpakov zostať, pretože hneď za Scottom Hamiltonom prichádzajú traja mušketieri slovenského džezu – stále lepší a prenikavejší chlapci z tria Nothing But Swing. Banskobystričania Kováč, Ragan, Solárik si po Piotrovi Cieslikowskom a Piotrovi Baronovi pozvali „na koberec“ ďalšieho džezového velikána.
Táto spolupráca nemôže byť iná, než úspešná a príťažlivá, čím dokazujú aj svoje mimoriadne kvality.
Taký bol aj ich koncert na Zelenej vode. Robo Ragan k tomu hovorí. „So Scottom Hamiltonom sme sa poznali cez naše „poľské“ znamosti. Tešíme sa ďalšiu spluprácu so Scottom a pripravujeme orchestrálny projekt, na ktorom spolupracuje aj môj kolega z Pacora Tria Stano Palúch.“
Medzinárodná kooperácia
Česko-slovenská spolupráca je v džeze taká dlhá, odkedy džez prišiel do našich končín. Muzikanti ani nestihnú registrovať krajinu pôvodu svojich spoluhráčov.
Taká je aj kapela Tutu, ktorá už desaťročia hrá v medzinárodnom obsadení. Jej líder, klavirista Boris Urbánek, je na Považí ako doma a vychutnal si piatkový večer. „ Hralo sa mi skvele, je to tu krásne, prekrásne prostredie, ako je džez pod šírim nebom. Ja si myslím, že tak pre muzikantov, ako aj pre poslucháčov, je to skvelý zážitok. Určite zachováme túto česko-slovenskú spoluprácu, ktorá trvá už roky, aj do budúcna. S Marcelom Buntajom a s Martinom Gašparom hráme spolu už asi pätnásť rokov a nemienim na tom nič meniť, dúfam, že toho bude čím ďalej tým viac a hustejšie.“
Záver večera patril najpočetnejšiemu zoskupeniu. Raphael Wressnig si v piatok večer priviedol svojho dvorného bubeníka Lukasa Knöflera, na gitaru hral Enrico Crivellaro a nad tým poletovala iskrivá medzinárodná dychová sekcia The Boogaloo Hornz. Vystúpenie potešilo roztancovaný dav a musel prísť prídavok.
Druhý programový večer začal poľskou ochutnávkou džezu s frontmankou Marty Król. Výzor filmovej divy len predoslal žiarivosť jej hlasu a džezu v jej duši. Tak, ako to už býva, poľský džez nemá slabé miesta.
Potom zase raz klasické klavírové džezové trio. Aspoň tak to napovedal program – Martin Tingvall, švédsky klavirista, Omar Rodriguez Calvo, kontrabasista s kubánskymi koreňmi a Jürgen Spiegel tvoria medzikontinentálne trio žijúce a hrajúce v Hamburgu. Vydali zo seba všetko. Ocenenie nemeckých divákov za najlepšie živé vystúpenie roka im určite potvrdíme.
Hviezda sedemdesiatych rokov
Paul Jackson je neprehliadnuteľný ako postava a ešte viac ako muzikant.S Herbie Hancockom zakladali pyramídové základy funkovej muziky v sedemdesiatych rokoch. Na Zelenú vodu si priviedol saxofonistu Pee Wee Ellisa. Najprv zahrali pár funkových rifov v triu. Potom prišiel Pee Wee Ellis a známym štandardom Bye, Bye Blackbird zahrievali mašinériu. Koncert sa skončil ováciami v duchu úžasnej úcty k týmto legendám.
Spokojnosť organizátorov
Open Jazz Fest sprevádzalo po dva dni prekrásne počasie, ktoré ako by bolo súčasťou jeho scenára. Marian Pavlovič, hlavný dramaturg festivalu, netajil spokojnosť.
„Vyšlo aj počasie, lebo ľudia vnímajú hudbu aj cez tento pocit. Dramaturgia mala vnútornú gradáciu, mala široký záber, a to je to, čím sa chceme odlišovať od ostatných festivalov. Sme spokojní aj s návštevnosťou. Určite spokojnosť a výzva do ďalších 5 rokov. Ľudia si zaslúžia, aby špičková hudba prišla aj do regiónov.“
Spokojný bol aj riaditeľ festivalu Tibor Zelenay.
„Všetko klaplo, počasie i príchody interpretov. Návštevnosť sa za tie roky stabilizovala a ľudia nám zachovali priazeň. Usporiadanie festivalu je každý rok zložitejšie. Nezaškodilo by do budúcna viac vzájomnej ohľaduplnosti a prajnosti.
Bolo by škoda meniť miesto, festival pri jazere má svoju atmosféru. Budeme sa snažiť problémy riešiť aj s pomocou mesta a dúfam, že sa nám to podarí,“ dodal.
Autor: ABI
