Pod niekoľkými vrstvami omietky Žilinčanovho domu, ktorého najstaršia časť je datovaná do roku 1530, nachádzajú reštaurátori odkazy našej histórie.
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Známy meštiansky dom Žilinčan na Hurbanovej ulici po rokoch chátrania a devastácie dostáva opäť svoju tvár. Rozsiahly objekt, ktorý v dávnej minulosti obývali Forgáčovci, gróf Valentín Pongrác i šľachtic František Majténi, dostal pomenovanie po notárovi Žilinčanovi, ktorý v 30. rokoch minulého storočia dom vlastnil. Vrstvy omietky z rôznych historických období pod sebou skrývali vzácnu renesančnú výzdobu hlavnej uličnej fasády i veľkú červenú šípku signalizujúcu protiletecký úkryt. Ten sa nachádzal v mohutných pivniciach domu počas druhej svetovej vojny.
Dom začali stavať pred rokom 1530
Národná kultúrna pamiatka je v súčasnosti v procese obnovy a na fasáde sa realizuje doplnkový reštaurátorský výskum.
„Najstaršia časť objektu je datovaná pred rokom 1530 a predstavuje ju dvojpriestorový suterén. V druhej polovici 17. storočia bol na mieste gotickej stavby postavený objekt v tvare písmen „L“, ktorého severné krídlo nadviazalo na gotický suterén. K nemu sa pripojilo nové východné uličné krídlo,“ prezradila Lucia Pavolková z Krajského pamiatkového úradu v Trenčíne.
Dnešnú podobu domu v značnej miere realizoval gróf Valentín Pongrác. Ten dom odkúpil v roku 1778 s úmyslom zriadiť ho ako svoj rezidenčný dom. „Bolo tu pätnásť miestností, dom mal hospodárske zázemie s rozsiahlou maštaľou a voziarňou pre päť vozov. V roku 1780 Pongrác vykúpil susedné pozemky a na ich mieste dal zriadiť rozsiahlu okrasnú záhradu, dnešné Hurbanove sady,“ pokračovala Pavolková.
Objekt bol opustený a neudržiavaný
Po smrti grófa Pongráca v roku 1788 celý majetok pripadol jeho dcére Barbore, ktorá ho dala do nájmu.
„V roku 1793 rezidenčný dom a k nemu prislúchajúce ďalšie objekty nadobudol šľachtic František Majténi, ktorý sa o svoj majetok nielen nestaral, ale začal ho aj rozpredávať,“ informovala Pavolková. V 30. rokoch 20. storočia vlastnil dom notár Žilinčan. V polovici minulého storočia začal postupný stavebný úpadok tejto významnej budovy, keď asanovali južnú časť uličného krídla. Od konca 20. storočia bol objekt opustený a neudržiavaný.
„Pôvodne rozsiahla kúria vidieckeho charakteru je dokladom historickej zástavby na okraji mestského jadra,“ povedala Pavolková.
Červená šípka ukazuje do protileteckého úkrytu
Okoloidúcich na dome púta aj veľká červená šípka smerujúca do pivníc budovy. Práve hlboké pivnice pod Žilinčanovým domom mali slúžiť ako úkryty pred leteckými náletmi počas druhej svetovej vojny.
„Šípky v zmysle smerníc označovali vstup do krytu civilnej protileteckej ochrany. 15. júna 1944 boli v mestách I. a II. kategórie zriadené vojenské pomocné jednotky s názvom Vojenská protiletecká ochrana (VPO). Úlohou týchto jednotiek bola hlavne poriadková služba a pomoc zložkám civilnej protileteckej ochrany (CPO),“ informoval Marian Uhrin, historik Múzea SNP v Banskej Bystrici. CPO existovala už pred 16. júnom 1944, keď prišlo prvé bombardovanie Slovenska. Od augusta 1943 bol jej šéfom Štefan Čáni.
„Kryty boli určené pre obyvateľstvo. Okrem miest sa nachádzali aj v dedinách. Tu ich mali suplovať kamenné gazdovské pivnice stavané do brehov, niektoré stoja dodnes,“ povedal Martin Lacko, historik Ústavu pamäti národa.
Renesančná výzdoba je veľmi vzácna
Architektonická i historická vzácnosť Žilinčanovho domu je zvýraznená zachytením rôznych dobových intervalov. „Hodnotná je celá stavba, ktorá vznikla v období renesancie s využitím stredovekého suterénu a drobné dispozičné zmeny zaznamenala v období klasicizmu,“ vysvetlila Lucia Pavolková.
Podľa jej slov sú najvýraznejšie v objekte prezentované umelecko - historické hodnoty, ktoré predstavuje renesančná výzdoba hlavnej uličnej fasády nájdená počas sondážneho výskumu. „Zachovala sa v pomerne veľkom rozsahu. Dnes má hlavná fasáda klasicistický výraz,“ dodala Pavolková. Doplnkový reštaurátorský výskum, ktorý pokračuje, tak možno odhalí pod starými vrstvami omietok aj ďalšie zaujímavosti, ktoré napísal život našich predkov.
