Veselý mestský policajt z Nového Mesta nad Váhom vystavuje svoje diela v Galérii a kaviarni Vážka. Vzletné motívy sú odľahčením reality, ale hľadajú aj odpoveď, čo bude PoPoToPe.
TRENČÍN. Rado Jarábek rád tvorí hravé detské motívy, jeho najnovšia výstava potrvá do 28. júla.
* Čo vás teší, čo sa vám nepáči, čo rád tvoríte?
- Mám rád detský svet, ktorý funguje v pestrých farbách. Tvorím radostné obrázky, ktorými chcem zobudiť deti, čo sú v nás. Mám rád, keď sa ľudia na mojich obrázkoch usmievajú, pre mňa je to veľmi motivačné.
* Prečo ste nazvali výstavu PoPoToPe, mysleli stetým nejakú obrodu sveta?
- Áno, toto je presne tá myšlienka, čo sa mi páči. Mám pocit, že tento svet sa niekam rúti, všetci sme „very busy“, nemáme sa čas radovať či tešiť. Preto si myslím, že musí prísť potopa a potom bude opäť svet iný. Budeme sa znova voziť na bicykloch, dávať si kvety a tešiť sa z toho, čo máme. Podľa mňa mnohí ľudia túžia po zmene.
* Pracujete na polícii. Je tvorba pre vás taký úlet z pochmúrneho policajného života?
- Pracujem ako mestský policajt už dvadsať rokov. Moja tvorba je naozaj pre mňa takým odreagovaním sa od policajného sveta. Prídem domov, vypnem a tvorím.
* Maľujete iba na drevo?
- Tvorbe sa venujem už desať rokov, maľujem občas aj na plátno, ale drevo mi asi najviac učarovalo. Veľmi sa mi páči, keď sú moje obrázky triptychy. Keďže sú zatváracie, je v nich cítiť prekvapenie. Obrázky sú zabaliteľné, dajú sa odniesť pod pazuchou a potom znova rozbaliť. Milujem ten moment, keď niekto otvorí moje diela a ostane prekvapený a nadšený. Také to „wau“ mám veľmi rád. Tvorím zo všetkého, čo príde, čo ma napadne. Rád mám vodu, stromy, kopce a mix všetkého. Drevo kupujem v obchode, ale opracovávam ho potom sám. Ja som kutil, rád si vyrábam aj doplnky. Vždy sa teším, keď opracovávam drevo. Namorím ho a človek vidí za hodinu výsledok. Je to veľmi činorodé. Keď ste policajt, stojíte na ulici, snažíte sa s ľuďmi po dobrom, po zlom a celé roky nič. Tu však vidieť výsledok.
* Neoslovil vás niekto s ponukou ilustrácií do detských knižiek?
- Maľoval som detské kútiky v niekoľkých zariadeniach, ale zatiaľ som neilustroval žiadnu detskú knihu. Myslím, že podvedome po tom túžim.
* Kto vás inšpiroval k tvorbe?
-Mám deda Dionýz Chajma. To nie je môj dedo, ale mojej manželky. Ja som si ho osvojil a on my kúpil prvé farby. Pred dvomi rokmi sme vystavovali ešte spoločne. Keď som bol dieťa, tak som kreslil stále. V prostredí, kde som žil, tak tam chlapi nekreslia, ale chodia na pivo a sú policajti. Keď som sa oženil, tak mi náš dedo Dodo ukázal tento svet a vtiahol ma doň.
* Ako tvoríte? Máte víziu nejakého príbehu, alebo sú to skôr čriepky?
- Skôr čriepky. Vidím napríklad cyklistov, ktorí si podávajú sáčok s buchtami a je jasné ako to asi dopadne. Občas mám pocit, že len sedím, držím štetec a obrázky sa tvoria samé. Ja tam možno ani nemusím byť, keby ten štetec ustál sám. Niekto má tvorivý proces útrpný, čaká kedy príde múza. Toto sa robí samo. Dobrá hudba a ide to.
