Voľný čas, deti a mladiství bez dozoru. Ideálny prípad, keď dochádza často k riskantným hrám a zábavkám. Konanie bez premyslenia dôsledkov však môže dopadnúť horšie.
TRENČÍN. Železničiari upozorňujú na nebezpečné konanie detí a mladistvých, ku ktorému dochádza najmä počas prázdnin či v dňoch mimo školského vyučovania.
Mladiství bez dozoru
Podľa slov hovorkyne Martiny Pavlíkovej sa deti často zabávajú hádzaním kameňov do vagónov, alebo ich kladú priamo na koľaje. Ešte nebezpečnejším prípadom je, keď mladiství prebiehajú popred idúce vlaky.
„Apelujeme na rodičov, aby svoje deti vystríhali pred situáciami, keď môže byť ohrozený ich život. Aby vedeli, kde sa pohybujú a hlavne, aby ich upozornili na riskantné hry, ktoré sa môžu skončiť až tragicky,“ opísala hovorkyňa Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) Martina Pavliková s tým, že mladiství si neuvedomujú, že ohrozujú prevádzku železničnej dopravy, často spôsobujú finančné škody ale v prvom rade ohrozujú seba a aj ostatných.
Železničiari sa preto snažia spolupracovať so železničnou políciou, ktorá odhaľujú takéto konanie.
Opakovane k nemu došlo podľa slov hovorkyne aj pri obci Mníchova Lehota na trati z Trenčína do Chynorian.
Ako odstrašujúci príklad uviedla hovorkyňa Pavlíková prípad, keď 18-ročný vodič bez vodičského preukazu na motorke narazil so spolujazdcom do idúceho vlaku. Mladík sa snažil prebehnúť popred vlak v čo najtesnejšej blízkosti. Výsledkom boli dvaja ťažko zranení, pričom jeden z nich na následky zranení zomrel.
Vek riskantných skúseností
Najrizikovejšou skupinou sú z pohľadu psychologičky Lucie Čopíkovej z Centra pedagogicko psychologického poradenstva a prevencie tínedžeri vo veku 15-19 rokov. Porozumieť ich správaniu môže byť náročné, treba však vziať do úvahy niekoľko rozhodujúcich faktorov.
Klesá vplyv rodiny a vzrastá vplyv kamarátov. „V partii sa častokrát chcú medzi sebou deti predviesť, upútať pozornosť, ukázať, čo a koľko toho dokážu a kam až sú ochotní zájsť, aby dosiahli ocenenie a prestíž,“ objasnila Čopíková.
„Na to, aby zahnali nudu, zažili dobrodružstvo, jednoducho zážitok s veľkým Z, potrebujú stredné až silné podnety. Tie im práve dodajú riskantné činnosti, ktoré sa vynímajú zo šedého priemeru,“ vysvetlila Čopíková. Okrem iného, tínedžeri majú svoje pocity pod kontrolou omnoho menej, preto je u nich oslabené rozmýšľanie nad prípadnými následkami.
Podľa jej slov je dôležité si uvedomiť aj to, ako má dieťa vyvinutý pocit vlastnej „sebahodnoty“. „Ten si od detstva tvoríme najmä podľa toho, čo o nás hovoria a ako nás vnímajú druhí ľudia,“ doplnila psychologička s tým, že až oveľa neskôr dokážeme byť natoľko vnútorne silní, že si svoju hodnotu nepotrebujme odvodzovať zvonku.
