TRENČÍN. Starší z dvoch slávnych futbalových bratov Masných si cestu na vrchol prešliapal tŕnistým chodníkom. Patril ku generácii, pre ktorú športovanie na vidieku od detstva znamenalo viac ako únik pred pracovnými povinnosťami. Škola života ho vyzbrojila vôľou a charakterom. Kariéru mu vyplnila oddanosť trenčianskym farbám. Nepodľahol sláve ani peniazom. Zostal človekom s nohami na zemi. Skromne tvrdí, že za úspechy vďačí spoluhráčom, lebo futbal je kolektívna hra.
Talent objavil Tibor Michalík
Mladý Béla spoznával futbalovú abecedu v rodných Chynoranoch. Videl sa v Gejzovi Šimanskom, nízkom, avšak rýchlom ľavom krídle ŠK Bratislava, prvom Slovákovi s kapitánskou páskou v československom mužstve. Zlom vo Vojtovom živote nastal na prahu dospelosti. Talentovaného študenta štvrtého ročníka strojníckej priemyslovky v Partizánskom objavil v chynorianskom doraste vtedajší hráč Meriny Trenčín Tibor Michalík. Dobrý chýr zakrátko prilákal do dediny na Hornej Nitre zástupcov obnoveného klubu TTS. Keď trojica Blanár – Polák – Laco vstúpila do mlynice, prekvapený otec odvetil, že syna nájdu v kuchyni písať domáce úlohy. „Tajomník Blanár ma pozdravil a spýtal sa, kde mám brata Vojtecha. Odpovedal som, že veď to som ja. Neverili vlastným očiam, mal som 18 rokov, no vážil sotva 55 kilogramov. Prezentovali vysoké ambície, tak sme podpísali prestup,“ spomína s úsmevom čerstvý jubilant.
Na úvod poltucet
Prvé dotyky s veľkým futbalom si pamätá do detailov. Pod hradom Matúša Čáka sa hlásil na začiatku zimnej prípravy, 1. februára 1957. Ako priznal, vzhľadom ku komplikovanému dopravnému spojeniu meškal. „V Trenčíne som bol dovtedy hádam len dvakrát. Povedali mi, na ktorý autobus mám ísť a kde vystúpiť. Na škvarovom ihrisku Pod Sokolicami trénovalo asi päťdesiat hráčov z bývalej Meriny a Spartaka. Skúšali ma, ako viem žonglovať, prihrávať, spracovať, hlavičkovať. Boli spokojní.“ Hoci nová posila kvôli vyučovaniu najprv dochádzala na tréningy len raz týždenne, povesť strelca potvrdila hneď v premiére proti Uherskému Hradišťu. Trenčania vyhrali 15:0 a V. Masný vsietil šesť gólov. Okamžite si získal všetkých spoluhráčov, ktorí o ňom na základe subtílnej telesnej konštrukcie spočiatku pochybovali.
V nadchádzajúcej sezóne došlo v Československu k zmene hracieho systému na model jeseň – jar. Bélovi počas nej doručili povolávací rozkaz. Šikovným funkcionárom sa však podarilo vybaviť odklad nástupu na vojenčinu. Útočné duo Fako – Masný následne pre TTS vystrieľalo vytúžený postup z divízie do druhej ligy.
Získal rešpekt aj priazeň fanúšikov
Maturitu z futbalu zložil v drese Dukly Pardubice po boku Vengloša, či Jarábka. Gólom okorenil aj debut v najvyššej súťaži. V meste perníkov potom pridal ešte ďalších päť. Po návrate do civilu odolal ponuke Slovana a vrátil sa do Trenčína, kde po svadbe z rozumu začali mestskí rivali TTS s Odevou spoločne písať prvoligovú históriu Jednoty.
Béla Masný patril k miláčikom publika. Na trávniku nechával srdce, žiadna lopta pre neho nebola stratená. Defenzívu súpera privádzal do zúfalstva rýchlosťou, predvídavosťou a technickou vyspelosťou. Vyžíval sa v osobných súbojoch. Mal čuch na góly. Prispel k najväčším úspechom trenčianskeho futbalu. Zaujímavosťou je, že sa mu vyhýbali zranenia. Leví podiel na jeho vzornej kondícii mal atletický tréner Dušan Čikel, ktorý svojich zverencov upútaval hravou formou: „Miro Kluka raz vymyslel súťaž na tri kilometre, aby trojica najrýchlejších hráčov bežala kilometrovú štafetu a ja sám celú trať. Keďže Béla bol za každú srandu, ihneď sa pridal a vyhecoval kolektív. V cieli som myslel, že odpadnem.“
V. Masný zaznamenal v najvyššej československej súťaži 255 štartov a 71 presných zásahov. Na sklonku kariéry okúsil legionársky chlebík v klube First Vienna Viedeň. Kopačky zavesil na klinec po pôsobení v Považane Nové Mesto nad Váhom v roku 1977. Okrem Nového Mesta nad Váhom trénoval v Považskej Bystrici a trikrát v Trenčíne.
Futbalový džentlmen
Béla žiaril aj na medzinárodnej scéne. Mal šťastie najmä na Brazílčanov. Prvýkrát sa im pripomenul v júni 1963, keď vicemajster z Trenčína privítal na štadióne Za mostami hviezdny tím Flamengo Rio de Janeiro. Pracovitá ľavá spojka pripravila hosťom exportnou strelou jedinú prehru v rámci ich európskeho turné. O tri roky neskôr sa jej meno skloňovalo priamo v Brazílii. Československí reprezentanti tam síce prehrali 1:2, trenčiansky útočník však majstrom sveta opäť strelil gól. Slovami chvály po zápase nešetril ani legendárny Pelé.
V najcennejšom drese odohral Vojtech Masný 9 stretnutí a strelil 3 góly, najviac zo všetkých Trenčanov reprezentujúcich ČSR. Vrchol dosiahol v mužstve olympionikov (16 zápasov – 6 gólov). V roku 1964 získal na OH v Tokiu striebornú medailu. Tréner Vytlačil vtedy nominoval do 17-členného kádra deviatich Slovákov. Béla nechýbal v zostave ani raz. Za mimoriadny úspech bol menovaný majstrom športu. Po vzore prvého držiteľa Zlatej lopty dostal futbalový džentlmen prezývku „slovenský Matthews“.
